S PAVLOM SMOLKOM, jedným zo zakladajúcich členov Hudobnej únie Slovenska, nového subjektu, ktorý sa snaží upriamiť pozornosť kompetentných a verejnosti na aktuálne problémy v oblasti nezávislej hudobnej scény, fungujúcej mimo štátom zriadených inštitúcií, hovoríme o mimoriadnych a dlhodobých dopadoch pandémie na tento segment.

Posledné týždne sa v médiách v súvislosti s aktivitami Hudobnej únie Slovenska často skloňujú pojmy kultúrny a kreatívny priemysel a nezriadená kultúra. Môžeme si ich na úvod vysvetliť?


Pojem kultúrny a kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide teda o zhodnocovanie duševného vlastníctva. Je to, samozrejme, veľmi široký pojem, a zahŕňa jednak aktivity, ktoré sme po stáročia vnímali ako „umelecké“ (napr. hudba, výtvarné umenie či literatúra...), jednak nové aktivity, ktoré sa týkajú výsledkov duševnej tvorivej činnosti človeka, ako film, reklama či tvorba počítačových programov a hier. Umenie ako fenomén tvorivej ľudskej činnosti sa stalo najmä v 20. storočí a v súčasnosti komplexným a výrazným odvetvím, ktoré svojou činnosťou tvorí nezanedbateľný ekonomický profit pre spoločnosť.
Vzťah zriaďovaná verzus nezriaďovaná kultúra vo všeobecnosti vyjadruje to, či sú umelec, teleso či organizácia zriaďovaní (a priamo ekonomicky podporovaní) štátom alebo nejakou časťou verejnej správy, alebo či umelec alebo organizácia existujú nezávisle od štátnej a verejnej správy, a naopak, svojou činnosťou vytvárajú ekonomický profit a z tejto práce odvádzajú – z príjmu, zo zisku alebo v rámci sociálneho systému – prostriedky do štátnej kasy. Do roku 1989 v SR fungovala skoro výhradne iba zriaďovaná kultúra, prípadne čiastočne zriaďovaná, po roku 1989 prirodzene vznikla aj kultúra nezriaďovaná, dokonca je dnes väčšinovou časťou v rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

Ako je štatisticky podchytená oblasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu, z akých dát vychádzate? Koľko ľudí do tejto skupiny môžeme zahrnúť v rámci slovenskej ekonomiky a ako vieme vyjadriť jej ekonomický potenciál?

Podľa údajov Inštitútu pre kultúrnu politiku za r. 2017 je vo všetkých oblastiach kultúrneho a kreatívneho priemyslu v SR 66-tisíc priamo pracujúcich (umelci a kreatívne povolania) a 155-tisíc pracujúcich v odvetviach poskytujúcich služby pre kultúrny a kreatívny priemysel (manažérske, produkčné, obslužné a remeselné povolania). Podľa tejto štatistiky mal kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku v roku 2017 až 1,64-percentný podiel na HDP.
Z počtu cca 220-tisíc zamestnaných v kultúrnom a kreatívnom priemysle a obslužných povolaniach pripadá cca 80-tisíc na hudobný priemysel. Priemer zamestnaných ľudí v kultúrnom kreatívnom priemysle v EÚ je až 11 percent, v SR je to okolo 9 percent, čo je porovnateľné s číslami v automobilovom priemysle u nás.

V lete sa spoločnosť prakticky vrátila do normálneho života – až na profesie, ktoré pôsobia v oblasti verejných podujatí. Hrozí, že možnosť konania hudobných akcií sa – vzhľadom na prichádzajúcu druhú vlnu – ešte obmedzí. Výsledkom je narastajúca frustrácia tej časti hudobnej obce a pridružených profesií, ktorá spadá do oblasti tzv. nezriadenej kultúry. Priblížte konkrétne modely, situácie, s ktorými sa pracujúci z tejto sféry stretávajú už niekoľko mesiacov.


Problém je v tom, že väčšina ľudí z hudobnej oblasti nezriaďovanej kultúry od začiatku marca de facto nemôže normálne vykonávať svoju prácu, z rôznych príčin sme zaznamenali až vyše 90-percentný pokles takejto činnosti, čo je v tejto chvíli jednoducho likvidačné. Sprvu sme nemohli pracovať kvôli epidemiologickým opatreniam, následne po ich uvoľnení v júni, pri možnosti organizovať kultúrne podujatia do tisíc osôb sa však ukázalo, že do veľkej miery sa darí opätovne pracovať iba malej časti našej komunity. Dôvody sú v zásade jednoduché. V krátkom časovom období nie je možné riadne  zorganizovať mediálne kampane tak, aby sme boli schopní predávať dostatočný počet lístkov (v normálnych časoch takéto kampane trvajú cca 4 a viac mesiacov pred konaním kultúrnych podujatí podobnej veľkosti), druhým dôvodom je, že podujatia nevieme financovať z predaja tisíc lístkov bez straty, lebo produkčné náklady, najmä v lete, v exteriéri (ozvučenie, pódium, zastrešenie, osvetlenie, security služby, zábrany, záchranná služba, mobilné toalety, zabezpečenie dezinfekčných prostriedkov, prenájom areálu, náklady na reklamné kampane...) sú rovnako nákladné ako pri akciách pre povedzme 5 000 alebo 10 000 ľudí. Ďalším problémom sa ukázalo aj...

Pokračovanie článku v čísle 09/2020.

Updated: 17. 09. 2020
x