Music Centre Lithuania 2018

Minulý rok bol pre Litovské hudobné centrum jedným z najproduktívnejších. Na jeho značke vyšlo vyše dvadsať titulov (partitúr a nahrávok). Zároveň vydavateľstvo začalo experimentovať s novými formátmi hudobných nosičov – okrem bežných CD vydalo aj jedno LP (skvelé „split LP“ experimentálnych štvorčlenných zoskupení Twentytwentyone a DIISSC Orchestra vydané v spolupráci s poľským vydavateľom Bôłt Records) či digitálne albumy.

Koncom roka 2018 vyšiel ďalší vynikajúci album nazvaný Far Away but Ever Closer, ktorý je prierezom tvorby najmladšej skladateľskej generácie. Ako napovedá názov, ide o tvorbu mladých umelcov, ktorí v súčasnosti pôsobia v zahraničí, pričom väčšina zo zúčastnených v zahraničí aj absolvovala svoje (vysokoškolské) hudobné vzdelanie.

Album obsahuje deväť kompozícii (alebo fragmentov z dlhších diel) nasledujúcich skladateľov: Andrius Arutiunian, Gediminas Žygus, Jūra Elena Šedytė, Donatas Tubutis, Juta Pranulytė, Justina Šikšnelytė, Aurimas Bavarskis, Aistė Noreikaitė a Vitalija Glovackytė.
Spoločným menovateľom a zjednocujúcim prvkom týchto diel je už samotná zvuková estetika – pracujú zväčša s elektronickým, elektroakustickým či elektronicky manipulovaným zvukom. Nie náhodou mnoho prítomných absolvovalo štúdium na svetoznámom Sonologickom inštitúte na Haagskom konzervatóriu. Všetky kompozície pochádzajú z rokov 2017–2018, sú teda svedectvom najaktuálnejších tendencií v experimentálnej elektronickej hudbe.

Výber sa snaží samozrejme poukázať na rozdielne prístupy k materiálu. Napríklad skladba Andriusa Arutiuniana Armen pracuje s dynamickými slučkami samplovaných zvukov vychádzajúcich z arménskej populárnej hudby, pričom sa nevyhýba „omylom“. Delirium Gediminasa Žygusa zasa oplýva meditatívnejším charakterom, občas evokujúcim stredovekú hudbu. Skladba Traces Donatasa Tubutisa je hudobne najasketickejšia a štýlovo „najčistejšia“. Využíva pulz analogóvého zvuku, fázové posuny a jemné zvukové procesy. Hudobne má najbližšie k ranému americkému minimalizmu a skladbám litovských „radikálov“ z 90. rokov, napríklad hudbe Rytisa Mažulisa či k skladbe Telephonics Tomasa Juzeliūnasa, podobne radikálne využívajúcej jednoduchý telefónny signál.

Kurátorom albumu je Edvardas Šumila, sám žijúci v USA, autor rozsiahleho článku o litovských skladateľoch žijúcich v zahraničí z časopisu hudobného centra Lithuanian Music Link 2016 vychádzajúceho v angličtine. Samotný projekt je teda akýmsi dovŕšením jeho bádania, no prezentujúci tvorbu najmladších, v samotnej Litve ešte málo známych autorov.
Samotný koncept albumu, teda prezentácia tvorby „emigrantov“, konfrontácia s ňou a snaha o jej začlenenie do vlastnej kultúrnej tradície, je mi viac než sympatický. Klobúk dolu (opäť!) pred činnosťou Litovského hudobného centra, ktoré by nám mohlo slúžiť ako vzor a inšpirácia.

Updated: 11. 05. 2020
x