V roku 1940, keď už v západnej Európe besnela vojna, hlavné mesto Sovietskeho zväzu stálo zatiaľ akoby bokom od týchto jej problémov. Prebiehali tu oslavy storočnice narodenia Piotra Iľjiča Čajkovského, ktorých súčasťou sa stalo aj otvorenie novej koncertnej sály v Moskve. Dnes už medzinárodne známa Čajkovského sála dostala pri tejto príležitosti do názvu jeho meno. Prvé sezóny fungovania koncertného domu však boli vcelku kuriózne.

Miesto, kde sa sála nachádza, je dnes na prvom diaľničnom mestskom okruhu, dva kilometre od Červeného námestia. Už v roku 1902 tu stálo divadlo Aumont, ktoré prešlo po boľševickom puči do rúk známeho ruského divadelníka Vsevoloda Mejerchoľda. Práve on prišiel s myšlienkou prestavať pôvodné divadlo. Svoje progresívne plány však nedokončil, pretože v rámci Stalinových čistiek bol pre kritiku okliešťovania kultúry zatknutý, mučený a bez súdneho procesu zastrelený. Dostavby budovy sa síce nedožil, no hrubú stavbu nakoniec dokončil kolektív jeho architektov: Alexej Ščusev, Michail Barchin a Sergej Vachtangov. Tí patrili v medzivojnovom období k špičke sovietskych architektov. Fasády a výzdobu nakoniec dotvoril Dmitrij Čečulin. Okrem najmladšieho Sergeja Vachtangova sa všetci podieľali aj na vypracovaní Všeobecného plánu obnovy mesta Moskva, ktorý mal na princípoch socializmu prebudovať toto predrevolučné oblastné centrum na metropolu východnej Európy. Do plánu spadali tiež kultúrne stánky, akým sa stala aj táto budova.

Napriek pohnutým časom bola výsledkom moderná, klimatizovaná a konštruktivisticky riešená koncertná sála, ktorej výzdobu však už poznačil hyperkonzervatívny, politicky neškodný dekoratívny štýl. Namiesto Mejerchoľdovho divadla sa v budove mala usadiť Moskovská štátna filharmónia. Práve kvôli tejto neplánovanej zmene má táto filharmonická sála atypické amfiteátrové stupňovité hľadisko s kapacitou až 1 505 miest.

Prvá sezóna sa začala otvorením sály 12. októbra 1940. Za rok sa tu udialo množstvo koncertov popredných sovietskych umelcov. Do roka však už vojnové problémy zasiahli aj neohrozene sa cítiacu Moskvu. Začiatok októbra poznačilo rabovanie obchodov a všeobecná panika. Mesto sa ocitlo na vojnovom fronte. Na prekvapenie sa však s koncertmi pokračovalo. Azda aj táto taktika pomohla utíšiť obavy Moskovčanov. Na strechu Čajkovského sály vtedy nainštalovali na obranu pred náletmi Luftwaffe protilietadlové delo. V prípade náletu sa potom diváci a účinkujúci mohli presunúť do podzemného krytu pod divadlom. Už v decembri sa však cudzia armáda musela dať na ústup a Moskva sa tak ocitla opäť v bezpečí. Za vojny bolo takto odohratých okolo tisíc koncertov.

Stáť na pódiu tejto sály s kapacitou viac než 1500 miest je dnes snom hádam každého hudobníka. Je to domovská scéna nielen pre viaceré orchestre, ale aj pre známy akademický súbor ľudového tanca. Sídli tu Moskovská filharmonická spoločnosť. Z orchestrálnych telies tu nájdeme koncerty Moskovskej filharmónie, Moskovského štátneho symfonického orchestra, Ruského národného orchestra či orchestra Veľkého divadla. Konajú sa tu tiež viaceré pravidelné festivaly: Ruská zima, Virtuózi gitary, Opera Apriori, ale aj finálové koncerty slávnej Čajkovského medzinárodnej súťaže.

Program zodpovedá metropolitnému charakteru sály, pričom na rozdiel od klasických filharmonických sál sa neobmedzuje výhradne na koncertné predstavenia orchestrov a veľkých zborov, ale do ponuky zapája aj ľudovú či cirkevnú hudbu. Najmä v minulosti sa tu konali rôzne scénické predstavenia a (koncertná) opera má v programe dodnes pomerne bohaté zastúpenie.

V roku 1959 bol do sály nainštalovaný jeden z najväčších organov v Rusku – 81-registrový nástroj od československej firmy Rieger­‑Kloss. Nahradil starší nepôvodný nástroj, ktorý sa prevozom z pôvodnej lokácie v Petro­hrade poškodil, a tak už v Moskve nemohol plniť svoj účel. Organová hudba síce nepatrí k tradičnej ruskej kultúre, no napriek tomu...

... pokračovanie článku v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 27. 04. 2021
x