1. Aj keď sa už častejšie stretávame za dirigentskými pultmi orchestrov so ženami, stále sú tieto posty doménou mužov. Ovplyvnil vás tento fakt pri orientácii na zbormajsterstvo alebo vás od začiatku lákala práca s vokálnym telesom?
2. Čo je na práci s ľudskými hlasmi najkrajšie?
3. Čo je na práci s ľudskými hlasmi najnáročnejšie?

Magdaléna Rovňáková

1. Spievala som odmalička. V mestečku Gbely, kde som vyrastala, sme mali spevácky krúžok, na Konzervatóriu som mala zborový spev ako povinný predmet a v tých rokoch som aj prvý raz vstúpila do lúčničiarskej rodiny. K štúdiu zbormajsterstva ma však podnietili najmä kurzy pre amatérskych zbormajstrov, kde som ako študentka klavírnej hry korepetovala. Nové skúsenosti ma nadchli.

2. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudský hlas je najkrajší hudobný nástroj. Úžasné pre nás je, že v relatívne krátkom čase nám vyrastie pod rukami z maličkého chlapčeka sólista, ktorý sa s tým najväčším odhodlaním a nasadením postaví pred publikum, či už na zborovom koncerte, na pódiu Slovenskej filharmónie, či v opere. A ten hlások svieti, zvoní, udivuje a dojíma.

3. Dokázať ten krehký hudobný nástroj rozozvučať, zafarbiť, nič neunáhliť a neprepáliť. S detským hlasom treba pracovať opatrne a s porozumením. Rozsah sa otvára postupne, muzikalita a zmysel pre štýl idú ruka v ruke s technikou. Mám šťastie na skvelé hlasové pedagogičky, Miriam Garajovú, hosťujúcu sólistku SND, a Moniku Maglayovú, členku SFZ. Ďalším spoľahlivým kolegom je môj syn Gabriel. Jagavý a zdravý zvuk nášho zboru je naším spoločným dielom.

Elena Matušová

1. Takto som o tom nikdy neuvažovala. Mojím prvým vzorom bol muž – Jožko Svitek, dirigent detského speváckeho zboru Slniečko, v ktorom som spievala od svojich deviatich rokov. Vedel to s deťmi aj so staršími, odrastenými speváčkami – mala som 18 rokov, keď som tam skončila. Ďalším mojím vzorom bol znovu muž – profesor Peter Hradil – dirigent speváckeho zboru Lúčnica a neskôr môj pedagóg na VŠMU. Spievanie v zbore som teda od malička brala ako súčasť môjho života a dirigovanie (zbormajsterstvo) je pre mňa akoby pokračovaním mojej „zboráckej“ kariéry.

2. Ľudský hlas je najdokonalejší nástroj. Je to materiál živý, ohybný, citlivý... Vie vyjadriť nielen to, čo je zapísané v notách, ale vdýchne emócie, skúsenosti, vie byť hravý aj disciplinovaný, mäkký aj razantný, radostný aj smutno-vážny. To všetko sa dá zo spevákovho hlasu vydolovať, vytiahnuť na svetlo...

3. Musíme stále rešpektovať možnosti jednotlivých hlasov. Je dôležité, aby sa spevák pri spievaní cítil komfortne. Tam sa dostáva k slovu technika tvorenia tónu a ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú spevácky výkon. Spevák musí používať nielen hudobnú, ale aj tzv. svalovú pamäť, keď si jeho hlasivky daný tón alebo hudobnú frázu akoby zautomatizujú. Musí uvažovať v súvislostiach a je závislý od ostatných hlasov, od ktorých si musí odvodiť svoj tón, svoju intonáciu. K tomu sa pridáva ešte textová zložka. A to je podstatou speváckeho nácviku: technika, intonácia, rytmus, súzvuk a text. Nasleduje nadstavba v podobe výrazu, dynamiky, agogiky a ďalších nuáns. Každá skúška zboru je o opakovaní a cizelovaní už naučeného. Musím však dbať na to, aby sa speváci hlasovo neunavili, aby neprišli na ďalšiu skúšku bez hlasu.

...pokračovanie článku v čísle 10/2020. Teraz aj v PDF tu.

 

Updated: 23. 10. 2020
x