1. Je vo vašom okolí cimbal „exotickým“ nástrojom?
2. Zaužívalo sa klišé, že k cimbalu sa človek dostáva cez ľudovú hudbu, podobne ako k organu cez pravidelné návštevy kostola. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
3. Má cimbal ako nástroj klasickej hudby svoje interpretačné legendy a referenčné náhravky reprezentatívnej literatúry? Ku komu vzhliadate vy osobne?
4. Cimbal v klasickej hudbe i v jazze pôsobí ešte stále exkluzívne. Ako ste sa prepracovali k vašej špecializácii?
5. Čo vás pozitívne fascinuje na repertoári, ktorému sa venujete, aké možnosti dáva cimbalu?
6. Kam až siaha váš repertoárový či žánrový záber?
7. Aké má cimbalista možnosti uplatniť sa v oblasti starej hudby, resp. historicky poučenej interpretácie? Máte v tejto sfére ambície, resp. skúsenosti?
8. S ktorými interpretačnými či akustickými obmedzeniami sa musí vyrovnávať autor diela pre cimbal?
9. S akými inštrumentalistami najradšej spolupracujete?
10. Čomu sa venujete v súčasnosti a aké máte plány pre „lepšie časy“?

Marcel Comendant

1. Pre mňa cimbal nebol nikdy exotickým nástrojom, keďže som vyrastal v muzikantskom prostredí, kde má práve tento nástroj silné korene. A čoraz viac sa stáva populárnym po celom svete…

2. Dá sa povedať, že som sa od malička „plazil“ pod cimbalom (smiech). Dostal som sa k nemu veľmi nenásilne, keďže aj otec aj strýko sú cimbalisti. Takže zvuk cimbalu som počúval od raného detstva. Otec bol aj mojím prvým učiteľom, brával ma na koncerty rôznych žánrov a muzikantské akcie. 

3. Počas celej mojej cimbalovej kariéry vzhliadam k maďarskej cimbalovej škole a k maďarským interpretom. Vdaka cimbalistom ako Aladár Rácz či Ida Tarjáni Tóth (autorka rozsiahlej cimbalovej školy a dlhoročná profesorka cimbalu na Lisztovej akadémii) sa cimbal stal veľmi populárnym vo svete klasickej hudby v polovici 20. storočia. Vychovali ďalšiu generáciu výborných interpretov ako Mártu Fábiánovú či Viktóriu Herencsárovú, pre ktoré súčasní skladatelia skomponovali veľa hodnotných skladieb.

4. V súčasnej dobe sa venujem najmä improvizovanej hudbe a vlastnej tvorbe. Na ceste k tejto „špecializácii“ ma formovalo prostredie, v ktorom som vyrastal v Moldavsku a moje hudobné vzdelanie. Improvizácie čerpám z rumunského folklóru, resp. tradičnej hudby Balkánu, z klasickej hudby, ktorú som študoval na hudobnom lýceu v Moldavsku ale aj na banskobystrickej Akadémii umení, a z jazzu, ktorý počúvam od detstva a milujem ho.

5. Cimbal je veľmi farebný nástroj. Keďže sa nedá dokonale naladiť, vznikajú rôzne alikvóty, ktore sú pre cimbal charakteristické. Pri interpretácii hľadám tie najkrajšie farby. A improvizovaná hudba mi k tomu dáva ideálny priestor.

... pokračovanie článku v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Enikő Ginzery

1. Áno, v Berlíne, kde žijem, cimbal nie je vnímaný ako bežný nástroj. No hudobníci venujúci sa súčasnej hudbe sa s cimbalom stretávajú stále viac. Okrem toho, na juhu Nemecka, v Bavorsku, sa hrá na hackbrette (nástroj veľmi príbuzný cimbalu), nástroji s minimálne 600-ročnou tradíciou v starej i ľudovej hudbe.

2. V mojom prípade to bolo inak. Už ako 7-ročná som mala veľmi blízky vzťah ku klasickej hudbe a počúvala som Beethovena. Mojím prvým nástrojom boli husle a až ako 11-ročná som na prianie môjho otca začala hrať na cimbale. Mali sme totiž doma cimbal, pretože starý otec bol cimbalistom. No ani on vraj nehrával ľudovú hudbu, ale skôr ľahši žáner – operety či salónnu hudbu. Rodičom som hneď na začiatku oznámila, že ľudovú hudbu hrať nebudem, nemala som k nej vzťah. Až o 30 rokov neskôr som objavila jej kvality.

3. Áno, cimbal má svoje veľké mená. Už v baroku to bol Pantaleon Hebenstreit, ktorý sa v Nemecku (pôsobil v drážďanskej kráľovskej kapele) zaslúžil o vývoj nástroja a k jeho myšlienkam sa pri zdokonaľovaní cimbalu vrátili nástrojári o 200 rokov neskôr. Ako prvý v 20. storočí začal hrávať klasickú hudbu na cimbale Aladár Rácz, ktorý inšpiroval aj Stravinského. Skladateľ bol nadšený jeho hrou i samotným nástrojom a zahrnul ho do viacerých svojich diel – Ragtime, balet Renard, Valčík a polka… V jednom z listov Stravinskij píše, že keby v tej dobe bolo viac cimbalistov, schopných hrať z nôt a s dirigentom, písal by pre cimbal viac. Legendárnou cimbalistkou je Márta Fábián, ktorá v 70. a 80. rokoch otvorila cimbalu dvere súčasnej hudby. Skladal pre ňu György Kurtág, no v podstate každý maďarský avantgardný skladateľ jej napísal skladbu. Pre mňa je ale neprekonateľnou interpretkou cimbalového umenia vo svetovom meradle moja bývalá profesorka v Bratislave Ludmila Dadáková. Dodnes sa nikto nedostal na jej úroveň – čo sa týka techniky, farby, intenzity a umeleckej výpovede…

4. Venujem sa starej hudbe (stredovek, ranorenesančná a baroková hudba) a súčasnej hudbe, čo je dané archaickým zvukom nástroja a pôvodným repertoárom. Je pravda, že cimbal mi určil repertoár, no mám šťastie, že sa s touto voľbou stotožňujem. Áno, v súčasnej klasickej hudbe pôsobí cimbal exkluzívne, ale nebolo to tak vždy. V 18. storočí sa písali skladby pre pre salterio (predchodcu cimbalu) – najmä od talianskych autorov vzniklo okolo 200 sonát a koncertov pre tento nástroj. Málokto vie, že sa využíval aj v barokových operách. Vivaldi ho využil v opere Il giustino. Ale už v 14. a 15. stor. bolo salterio bežnou súčasťou dobového inštrumentára – v kostoloch k liturgii, k tanečnej hudbe, na doplnenie, spestrenie vokálneho partu. Dokonca som sa dočítala, že v 14. storočí sa vo Francúzsku nahrádzal organ psalteriom, pretože v niektorých regiónoch bol organ zakázaný…

5. Teší ma, že môžem objavovať, experimentovať, improvizovať – v starej i novej hudbe. Aj starú hudbu musím interpretovať tak, ako keby to bola nová hudba, pretože napríklad k interpretácii hudby 14. a 15. storočia máme len málo prameňov. Fascinuje ma archaický zvuk nástroja, jeho otvorenosť a priamy kontakt so strunami.

... pokračovanie článku v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 27. 04. 2021
x