Časopis Hudobný život

Rozhovory: Silvia Hroncová – Výzvy pre kultúru i krajinu * Robert Jindra – Jsem dirigujúci dramaturg / Koncerty a festivaly: Štátna filharmónia Košice – BHS – Slovenská filharmónia – Slovenský rozhlas – (Ne)známa hudba – Podzimní festival duchovní hudby Olomouc – Konzerthaus Viedeň - Dvořákova Praha / Súťaže: Medzinárodná spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského Orava Organ Prix Stará hudba: Musica aeterna päťdesiatročná / Hudobné divadlo: Theater an der Wien: Theodora - Semperoper Drážďany: Turandot - Otázka: Kam za operou? – Kde zmizla Ďážďovka? / Jazz: Bratislavské jazzové dni 2023 / Jazzové laboratórium: Peter Solárik (I Hear A Rhapsody) / Recenzie CD / Poviedka.

„Verejný záujem a dobre spravovaná spoločnosť sú prepojené nádoby. A ich hlavnými znakmi by mali byť verejné dobro, dostupnosť, participácia, rešpekt, odbornosť, inklúzia, solidarita, tolerancia,
kreativita, rozmanitosť, profesionalita, sloboda, demokracia. Takéto spoločenské ciele sa napĺňajú práve vo sfére kultúry a umenia. Duchovné hodnoty posilňujú krajinu, je odolnejšia a silnejšia,“ hovorí dnes už bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová v rozhovore pre Hudobný život. Počas krátkeho, 5-mesačného pôsobenia dočasnej vlády sa na ministerstve kultúry podarilo zrealizovať
viaceré dôležité kroky. Pre hudobnú oblasť sú veľmi zaujímavé zmeny v nastavení rozpočtovania zriaďovaných inštitúcií či spracovanie ideového zámeru zákona o sponzoringu. V oblasti nezriaďovanej hudobnej kultúry bude dôležité dotiahnutie koncepcie Štatútu umelca, pretože veľká časť hudobníckych profesií a s nimi spolupracujúce povolania fungujú mimo zamestnaneckého
rámca. S bývalou ministerkou sme hovorili aj o nedostatočnej spolupráci medzi zriaďovanými (štátnymi) hudobnými inštitúciami. Čo však takmer absentuje, je pochopenie zmysluplného vzťahu
medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou. Chýba pocit spolupatričnosti v jednom priestore kultúrnej služby. Premenené na drobné sa to môže prejaviť napríklad ústretovými cenami za prenájom reprezentatívnych hudobných sál „nezávislým“ operátorom, organizátorom hudobných podujatí, vďaka jasnému odlíšeniu komerčného a verejného záujmu. Napĺňaniu verejného záujmu nepraje ani rozpor medzi deklarovanou požiadavkou širokej dostupnosti kultúry a umenia v strategických víziách expertných tímov a tlakom ministerstva na zvýšenie príjmov zo vstupného v menšinovej kultúre, ktorá bojuje o publikum. Výzvou do budúcnosti je aj prepojenie kultúry a vzdelania nielen pre skvalitňovanie umeleckých výchov či budovanie
publika, ale aj pre zreálnenie pohľadu na odborné hudobné školstvo v jeho aktuálnej kvalite a kvantite. Výziev je dnes veľa, tie pre oblasť kultúry a umenia zhrnul tím Silvie Hroncovej v závere jej mandátu v dokumente pre verejnosť i nové vedenie ministerstva. Okrem iného sa v ňom píše: „Umenie, kultúra a kreatívny priemysel sú teritóriom, kde vládne sloboda slova, rozmanitosť a tolerancia. Je to teritórium bez hraníc – doslova aj obrazne. Je slobodné a internacionálne. Napája sa z našich tradícií, ako aj zo zdrojov modernej kreativity a medzinárodnej spolupráce.“ (Výzvy pre rezort kultúry – odporúčania ako ďalej)

ANDREA SEREČINOVÁ