V uplynulom roku si kultúrny svet pripomenul 210. výročie narodenia Franza Liszta. V jeho tvorbe nájdeme aj opusy, ktoré zaznievajú veľmi zriedka. Patrí medzi ne aj priam gigantické oratórium Kristus, ktoré sa pre interpretačné nároky a mimoriadny rozsah predvádza len málokedy.
Fenomén Liszt predstavuje samostatnú kapitolu v dejinách hudby. Nielen tým, že sa jeho životná dráha rozprestiera na časovom úseku takmer celého 19. storočia, že je synonymom najväčšieho klavírneho virtuóza a zároveň pedagóga všetkých čias, ale aj vďaka tomu, že výrazne ovplyvnil vývin klasickej hudby: bol jej skutočným novátorom a revolucionárom, tak ako Beethoven či neskôr Chopin alebo Wagner. Lisztova hudobná tvorba je charakteristická svojou neukončenosťou a dynamizmom, nemôžeme ju štylisticky opísať ako jednotný homogénny jav. Musíme na ňu prihliadať ako na rad kapitol a životných periód: na obdobie rokov mladosti a virtuózne roky tvorcu krkolomných uhorských rapsódií, na weimarské obdobie popredného dirigenta a tvorcu symfonických básní, na rímske obdobie tvorcu duchovnej hudby a na obdobie staroby, keď si so svojím puritánskym zvukovým asketizmom mohol podať ruky rovno s Bartókom.
Rímske obdobie
Hoci je Lisztova biografia dostatočne bohatá a vzrušujúca, sústredíme sa na rímske obdobie, keď vzniklo oratórium Kristus....
Predloha a koncepcia
Ako vidno, predloha je značne rôznorodá, nejde tu o oratórium v zmysle Bacha, Händla alebo Mendelssohna s jednotným sujetom a dramaturgiou. Kristus je sériou veľkých aj menších fresiek, nie vždy úzko súvisiacich žánrových obrazov a výjavov zo života Spasiteľa. Je vecou estetických priorít alebo presvedčenia, či to budeme považovať za nedostatok alebo to jednoducho prijmeme ako autorskú koncepciu.
Medzi jednotlivými časťami sú obrovské kontrasty vo výraze, zvukovom charaktere aj obsadení. Niektoré čisto orchestrálne časti by sa osvedčili aj ako samostatné symfonické básne (Pochod troch kráľov alebo Zázrak, hoci v ňom veľmi krátko zaznieva aj ľudský hlas). Niektoré časti si vystačia s miešaným zborom a so skromným sprievodom organu (Stála matka radostná, Otče náš alebo Blahoslavenstvá), najmonumentálnejšie sú veľké vokálno‑inštrumentálne časti s účasťou sólistov: najmä hymnus Stála matka bolestivá, ktorý sa v organizme oratória trochu stráca, hoci určite patrí k najautentickejším a najintenzívnejším zhudobneniam Stabat mater v hudobných dejinách.
Storočná cesta
Zo stránky hudobných prostriedkov je Kristus taktiež veľmi heterogénny. Nachádzame tu jednohlasný gregorián, ľudovú pastiersku píšťalu, modalitu, tradičnú funkčnú harmóniu i neskororomantickú chromatiku; veľkolepú vášnivosť i asketickú vrúcnosť, „hrubo“ inštrumentované i jemne farebne diferencované úseky, operné efekty a tiež palestrinovské a bachovské ohlasy. Podľa Alana Walkera si nezaujatý pozorovateľ ako prvé všimne, že hudba postupne kráča od veľmi jednoduchého k veľmi zložitému: „Za tri hodiny oratórium poprechádza storočnú cestu po stránke harmonického vývoja.“ Začína sa pastorálne prostou hudbou pri narodení Krista a končí prorocky, keď ilustruje utrpenie a vzkriesenie. Podľa Alfreda Einsteina v oratóriu dominuje katolizujúca extáza a jej opak, extrémna františkánska prostota.
Novátorskú techniku tematickej transformácie tu Liszt takmer nepoužije, spolieha sa skôr na zabezpečenie jednoty diela pomocou motivických reminiscencií. Veľmi dôležité sú gregoriánske nápevy Rorate coeli a Angelus, ktoré spája interval stúpajúcej kvinty – najmä s tým prvým sa stretneme viackrát a mohli by sme ho označiť za hudobné motto skladby. Významnými, vracajúcimi sa motívmi sú aj štvorhlasné Aleluja z 2. časti a hlavný motív z 10. časti Príchod do Jeruzalema.
VIANOČNÉ ORATÓRIUM
1. Úvod
Úvod oratória je vyhradený spomínanému gregoriánskemu nápevu Rorate coeli desuper, z ktorého skladateľ rozvinie imitačne bohaté polyfonické pletivo. (Pr. 1)
Je to mimoriadne skromná, prostá, archaicky znejúca, no predsa vznešená hudba, ktorá vyjadruje „éterický lesk betlehemského neba v noci Kristovho narodenia“ (Walker). Objavia sa ešte dva motívy, no bohatšieho rozvinutia sa nedočkajú. Sordinované sláčiky a drevá vytvárajú intímnu jemnocitnú atmosféru.
2. Pastorále a zvestovanie anjela
Prvý, dlhší úsek je zverený orchestru. Hlavný motív je modifikáciou gregoriánskej melódie Angelus, zverený na začiatku anglickému rohu, par excellence pastorálnemu nástroju. Mixolydická modalita sa strieda s bežnou diatonikou, tonálne a rytmicky ide o oveľa komplexnejšiu, plnokrvnejšiu hudbu...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 01-02/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.