Aktuálne
Hudobný život 01-02/2022
Z obsahu vyberáme:
Rozhovory: Peter Zagar, Peter Zajíček, Pavol Krška, Štefan Sedlický, Osobnosť: Marian Lapšanský, Jubileum: Lýdia Urbančíková, 100 rokov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, V novej krajine: Natália Lugovkina, Hudba dnes: Festival Next, Inštitút elektroakustickej hudby a akustiky, História: Korešpondencia Márie Potemrovej s Aleksandrom Kulisiewiczom, Analýza: F. Liszt - oratórium Kristus, Poviedka: V. Rozenbergová - Kalimba, Glossy: Monika Melcová, Jakub Filip, Jana Dekánková, Recenzie koncertov: Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Ensemble Ricercata, JAZZ: Peter Adamov, Traditional Club Bratislava, Basový archív J. Kalásza, Recenzie CD albumov a publikácií
„Žiaden stav, aj ten najúbohejší, nie je definitívny… jedna vlna strieda druhú.“ Prvý úvodník tohto roku začnem záverom nášho hlavného rozhovoru so skladateľom Petrom Zagarom. Čerstvý šesťdesiatnik prináša v debate s Vladimírom Godárom a Jánom Klímom viacero podnetných postrehov. So životom vo vlnách i medzi nimi sme konfrontovaní už tretí rok a postupne sa učíme žiť nielen pomedzi ne, ale aj v momentoch, keď nás drsne unášajú ťažko odhadnúť kam. Festival Next sa síce medzičasom naučil dobre surfovať, no zdá sa, že sa aj tak nevie dočkať predsa len pokojnejších vôd. Zato keď má niekto sto rokov, ako Spevácky zbor slovenských učiteľov, vníma vzopätie rôznych vĺn ako dočasné…
Aká je úloha racionálneho v hudbe? Miera jeho akceptácie, splynutia s ním je individuálna. Peter Zagar odmieta kompozičný proces ako vypĺňanie nejakej „tabuľky“. V rozhovore s Markom Cicilianim čítame o umelej inteligencii, ktorá dnes zdarne napodobuje jestvujúcu hudbu, no očakáva sa, že sa posunie aj ďalej k módu pripomínajúcemu autonómnu tvorbu. Peter Zajíček vyzdvihuje racionálnu podstatu kontaktu interpreta s hudobným materiálom a jedným dychom dodáva, že pochybnosť ho robí šťastným, lebo ho núti premýšľať.
O vlnách vedia svoje interpreti i skladatelia. Hudobný jazyk, interpretačný štýl – oba podliehajú dobovým vlnám, predstavám o „pravde“ a niekedy aj diktátu doby či umeleckého prostredia. Pre Petra Zagara je podstatné nachádzanie vlastného jazyka a stotožnenia sa s ním, napriek predstavám a tlaku okolia, Pavol Krška sa svoj hudobný jazyk zdráha definovať a rozhovor so svojím žiakom Lukášom Borzíkom končí presvedčením, že najdôležitejšie je zostať čestným človekom. „Ak je niečo dobré, presadí sa to samo…,“ akoby do dialógu z inej stránky časopisu opäť vstupoval Peter Zagar…
O neúprosných „vlnách“ vedia svoje aj tí, čo zažili vojnové drámy a utrpenie nacistického prenasledovania. Aktivity hudobníkov v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny na našich stránkach roky mapuje Agata Schindler, ktorá v tomto čísle komentuje pracovnú korešpondenciu medzi poľským spevákom Aleksandrom Kulisiewiczom a muzikologičkou Máriou Potemrovou.
To je len časť obsahu nášho dvojčísla, ktorým otvárame 54. ročník časopisu Hudobný život. Aj počas neho vám chceme prinášať informácie, komentáre, hodnotenia, analýzy, pohľady do minulosti i nové podnety… Postavíme sa však čelom aj jednej z vĺn, ktorej sa v oblasti vydávania časopisov nedá vyhnúť. V minulom roku sme spustili predaj elektronickej verzie časopisu v podobe PDF formátu a v tomto roku budeme pracovať na príprave plnohodnotnej online verzie Hudobného života, no so zachovaním tlačenej verzie časopisu pre predplatiteľov. Veríme, že rok 2023 a jubilejný 55. ročník už začneme v „režime OTP“: online, tlač a pdf.
Nech sa vám dobre číta…
Andrea Serečinová
Články
