Album El Nour (Svetlo) je debutovým počinom mladej egyptskej sopranistky Fatmy Saidovej, ktorá tento program predstavuje s obrovským ohlasom na rôznych svetových pódiách, napríklad aj na recitáli vo Wigmore Hall. Album hneď zaujme svojou dramaturgiou – namiesto tradičného monotematického vokálneho výberu prináša zaujímavú a neobvyklú zmes žánrov, aranžmánov a inštrumentácií.
Základným pilierom nahrávky je trojkombinácia francúzskych, španielskych a egyptských piesní. Vo francúzskom sete Fatmu sprevádza renomovaný britský klavirista Malcolm Martineau. V pôvodne orchestrálnej Ravelovej skladbe Shéhérazade tu popri Saidovej bravúrnom speve akcentuje klavirista v prvej časti Asie jemné farebné odtiene a zasnené exotické línie. V druhej časti La flûte enchantée nahradila klasickú flautu blízkovýchodná koncová flauta ney v podaní skvelej Burcu Karadağovej, pričom tu spolu so speváčkou vytvárajú pomyselný milostný dialóg dvoch hlasov, dokonale prepojených a často farebne takmer nerozlíšiteľných. V Berliozovej piesni Zaïde exceluje Fatma Said v búrlivo roztopašnej pocte mestu Granada a zároveň sa sprevádza na kastanetách. Orientálnu dramaturgickú líniu posilňuje aj pieseň Adieux de l’hôtesse arabe od Georgesa Bizeta na text básne Victora Huga, ktorej smutný kolísavý tep a lamentujúca flauta ney zľahka kolorizujú nostalgický príbeh pútnikovho lúčenia sa s arabskou tanečnicou. Medzi rarity patrí aj Fatmina premiérová nahrávka piesne Philippa Gauberta Le Repos en Égypte – dojemnej uspávanky vykresľujúcej biblický útek svätej rodiny do Egypta.
Osobitú farebnosť prinášajú španielske piesne albumu, Fatmu v nich sprevádza vynikajúci gitarista Rafael Aguirre. Pieseň Tus ojillos negros od Manuela de Fallu predstavuje zmes hudobného pôvabu a vtipu a virtuózna súhra speváčky s gitaristom skvelo vyniká aj v piesňach Josého Serrana a Fernanda Obradorsa, ale najmä v troch vybraných piesňach z cyklu Canciones españolas antiguas od Federica Garcíu Lorcu, v ktorých sa slávny spisovateľ predstavil aj ako nadaný hudobný autor.
Osobitný blok albumu tvorí séria tradičných egyptských piesní. Pri ich interpretácii však Fatmu Saidovú prekvapivo sprevádza jazzová zostava s výrazným klaviristom Timom Allhoffom a kontrabasistom Henningom Sievertsom, doplnená o perkusie Itamara Doariho a kánún (strunový brnkací nástroj z Turecka) Tamera Pɪnarbaşɪho. Fascinujúca prehliadka doteraz nikdy nenahratých piesní Najiba Hankasha Aatini Al Naya Wa Ghanni (Podaj mi flautu a spievaj) na dojemný text Chalíla Džibrána, šteklivo provokatívnej Ana Bent El Sultan (Som dcérou sultána) či piesne Eliasa Rahbaniho. Zostavu v poslednej piesni Yamama Beida od Dawooda Hosniho ešte dopĺňa sláčikové kvarteto vision string quartet.
Je obdivuhodné, akou mierou talentu a žánrovou flexibilitou mladá sopranistka disponuje. Jej prejav ponúka vzácnu vyváženosť, technickú brilanciu a emocionálnu hĺbku v klasických piesňach, kde vyniká jej jemný decentný prejav, nežne zamatová farebnosť a ľahká dikcia, pričom Fatma štandardne spieva v šiestich jazykoch. V exotických arabských piesňach využíva osobitý vokálny register o čosi tmavšej farby a prvky krehkej lyriky. Jej melizmy, glissandá a vzletné ozdobovanie znejú autenticky a elegantne a za zmienku stoja aj aranžmány jazzového ansámblu, ktoré jemne udržiavajú orientálne pozadie hudby, ale harmonicky ju posúvajú do iných rozmerov. Album El Nour však stále zostáva predovšetkým štýlovým klasickým vokálnym albumom naznačujúcim ďalšie možné cesty, po ktorých sa bude umelecká kariéra Fatmy Saidovej uberať.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 01-02/2022.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.