Natália LUGOVKINA sa hre na husliach venuje od svojich ôsmich rokov. Husle študovala na Hudobnom učilišti Rimského¬ Korsakova v Petrohrade u profesora Vladimíra Andreeva. V štúdiu pokračovala na Konzervatóriu N. Rimského¬ Korsakova v Petrohrade u Ilyu Ioffa. Ako študentka druhého ročníka uspela na konkurze do Pe¬trohradskej filharmónie, v ktorej pôsobila osem rokov. Od r. 2007 žije na Slovensku a je členkou Orchestra Štátnej opery v Banskej Bystrici.
V Orchestri Štátnej opery pôsobíte už…
… dvanásť rokov, no príchod na Slovensko som vlastne nikdy neplánovala. Prišli sme sem s manželom kvôli jeho práci, keď som mala 32 rokov, a už sme sa nevrátili. Bolo to veľké rozhodnutie a vyžadovalo odvahu, keďže som mala stabilnú prácu v Petrohradskej filharmónii, ale mladý človek sa vie ľahko prispôsobiť. K práci v Orchestri Štátnej opery ma priviedlo šťastie. V banskobystrickom hoteli Urpín, kde sme zo začiatku s manželom bývali, som pravidelne cvičila na husliach a raz ma započula hrať jeho majiteľka, ktorá mi spomenula práve prebiehajúci konkurz do orchestra. Podarilo sa a dlho som v ňom účinkovala ako pravidelná výpomoc kvôli dcérke, ktorá sa nám medzitým narodila. Riadnu zmluvu mám iba posledné dva roky.
Myslíte, že je v menšom meste pre cudzinca náročnejšie začleniť sa?
Myslím, že všade to môže byť náročné, ale ak máte odvahu, snahu a kompetenciu, všetky cesty sa otvoria. Zatiaľ mi tu všetko vyhovuje a som veľmi spokojná. Problém s prijatím som nemala. Môžem povedať, že sme si so všetkými členmi orchestra hneď sadli. So Slovákmi si celkovo veľmi rozumiem, sme podľa mňa dosť podobné národy a všetci ma prijali v dobrom. Cudzinkou som v orchestri sama, napriek tomu sa však ako cudzinka necítim. Hoci niekedy sa mi ešte stáva, že na kolegov spustím po rusky a potom sa musím spamätať…
Plusy a mínusy života na Slovensku?
Žiadne mínusy mi momentálne ani nenapadajú. Slovensko nie je veľká krajina, no v menšom prostredí je všetko bližšie, aj medziľudské vzťahy a aj samotná cesta k spoznaniu dobrých ľudí. Okrem toho je tu krásna príroda, ústretoví ľudia, mám tu prácu, ktorá ma baví a napĺňa a ktorú som si dokázala bez problémov nájsť napriek tomu, že nie som domáca.
Vnímate rozdiely medzi ruskými a slovenskými hudobnými telesami?
Rozdielom som pozornosť veľmi nevenovala, keďže sa podľa mňa vo všetkých smeroch veľmi podobáme. Skôr sa teda zameriavam na to, čo máme spoločné.
Ako huslistka však vnímate rozdiel medzi prácou vo filharmonickom telese, kde ste predtým hrali, a v opernom orchestri…
V Petrohradskej filharmónii sme boli ako členovia orchestra hlavnými aktérmi. Boli sme sami v pozadí umeleckého zážitku a užívali sme si tento výnimočný pocit. V orchestrisku opery sme síce pre diváka neviditeľní, našou úlohou je zvukovo dopĺňať dianie na javisku. Balet vnímam ako druh vizuálnej estetiky so sprievodom často geniálnej hudby, opera je pre mňa zase akoby cestovanie v čase, s hlbším ponorom do histórie, príbehu či drámy. Som rada, že som súčasťou niečoho väčšieho a je to oproti symfonickému orchestru v mnohom oveľa živšie. Hrám síce v malom, no úžasnom kolektíve, zatiaľ čo sa na scéne odohráva krásny dej. Pre mňa osobne je teda práca v opere zaujímavejšia...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 01-02/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.