Obdivuhodných a unikátnych sto rokov Speváckeho zboru slovenských učiteľov naplnila spolupráca s mnohými dirigentskými osobnosťami, spoločný čas pri zborovom speve doma i na zahraničných cestách, priateľstvá a aktivity, ktoré sa pre niekoľko generácií členov zboru stali životným štýlom. Aj keď pravé oslavy storočnice na pódiu prekazila pandémia, podarilo sa vydať pamätnú mincu, medailu a známku a koncom roka účinkovať v Slovenskom rozhlase. V marci a v máji sa zbor predstaví na veľkých jubilejných koncertoch v Bratislave a v Košiciach.
História
Myšlienka na vznik Speváckeho zboru slovenských učiteľov vznikla na sklonku roka 1920 počas návratu učiteľov Trenčianskej župy z vystúpenia zboru Pěvecké sdružení moravských učitelů v Prahe. Nevšedný zážitok a nadšenie spustili prípravy na vznik podobného celonárodného telesa aj na Slovensku a už 15. januára 1921 sa v budove Slovenského kruhu v Trenčíne uskutočnilo prvé stretnutie spevuchtivých pedagógov. Spočiatku si hovorili Spevokol slovenských učiteľov a ich zbormajstrom sa stal vtedajší riaditeľ Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislave Miloš Ruppeldt (aktívne roky pri zbore 1921–1943). Prvý rok bol prípravný, riešilo sa formovanie telesa, dramaturgia programu a spôsob jeho naštudovania. Elán z nového projektu si získal každého nového člena, čo sa po dôkladnej individuálnej domácej príprave pozitívne prejavilo na spoločných nácvikoch prebiehajúcich raz mesačne. Takmer po poldruha roku, v auguste 1922, odznelo v Slovenskom kruhu v Trenčíne prvé neoficiálne vystúpenie. Širokej verejnosti sa zbor predstavil až v októbri nasledujúceho roku pri odhalení sochy básnika a kňaza Jána Hollého v Maduniciach a na túto slávnosť nadviazal aj prvý celovečerný koncert v Novom meste nad Váhom o pár dní neskôr. Prvá dekáda bola k zboru v počte vystúpení obzvlášť priaznivá, no objavili sa aj prvé problémy. Fungovanie zboru bolo v nemalej miere závislé od finančnej podpory jeho členov. Vyberali sa členské príspevky, pokuty za neskoré príchody či neospravedlnené absencie, a aj koncertné vystúpenia boli v réžii pracujúcich učiteľov. Koncertná vyťaženosť, časté cestovanie na vystúpenia a skúšky, neskoré návraty domov v spojení s kantorskou prácou vyústili do čoraz častejšieho odchodu spevákov zo zboru. Táto nespokojnosť vnukla nápad zriadiť vlastné sídlo pre spoločné stretnutia. Realizácie sa zhostil významný slovenský etnograf, učiteľ a člen zboru Ján Geryk. Vďaka jeho vytrvalosti a nadšeniu mohol byť v júli 1933 v Trenčianskych Tepliciach slávnostne otvorený Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorý prinavrátil istotu existencie a trvalý priestor pre jeho ďalší rozkvet. Druhá svetová vojna radikálne zasiahla do života zboru. Verbovanie členov, obsadenie Domova nemeckým štábom, zriedkavé stretnutia a vystúpenia či Ruppeldtova smrť boli zaťažkávacími skúškami. Nástrahy vojny nedokázali zmierniť ani skladateľské osobnosti ako Ján Cikker a Dezider Kardoš, ktorí na čas obsadili miesto zbormajstrov (1943–1945). V období SNP zbor s dvoma desiatkami členov úplne stagnoval. Nová vlna prišla až po ukončení vojny, keď sa telesa ujal uznávaný hlasový pedagóg Ján Strelec (1945–1954). Revitalizácia zboru, oživenie programu a obnovenie aktívnej činnosti priniesli nové výzvy a úspechy: množstvo koncertov, prvý zahraničný zájazd v Maďarsku a v roku 1949 získanie Štátnej ceny Za umenie v odbore hudobnom. Od prvého stretnutia pestované úzke kontakty s českými zbormi (Pěvecké sdružení moravských učitelů a Pěvecké sdružení pražských učitelů) vyústili do spoločných koncertov v rámci hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach v roku 30. výročia SZSU. Vznikla tak tradícia, ktorá má presah až do súčasnosti. V začiatkoch nasledujúcej dekády odstúpil Ján Strelec z miesta umeleckého šéfa a dirigentského postu sa zhostil Juraj Haluzický (1954–1977). Prvých 8 rokov sa na tomto poste striedal s Jánom Valachom. Haluzický dbal na hlasovú a intonačnú vyváženosť telesa, vďaka čomu zbor získal výborné renomé na domácich a aj mnohých zahraničných pódiách (Poľsko, Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko – turné sa dokonca uskutočnilo po okupácii v r. 1968). Veľkolepé oslavy polstoročnice v novembri 1971 v bratislavskej Redute predchádzal úspech na významnej medzinárodnej súťaži Bélu Bartóka v Maďarsku. Zbor mohol napriek nepriaznivej politickej situácii reprezentovať v takých krajinách ako Holandsko, Dánsko, NSR či Belgicko. Doma bol prizývaný na rôzne kultúrne a spoločenské udalosti a stal sa súčasťou...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 01-02/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.