Ľ. Orgonášová,Ch. Elsner,G. Beláček
Chor & Sinfonieorchester des Bayerischen Rundfunks
M. Jansons
Pred štyrmi rokmi som pre katalánskych priateľov, milovníkov opery, hľadala nahrávky slovenských spevákov. Svetovú triedu (Lucia Poppová, Edita Gruberová, Peter Dvorský) som im predstavovať nemienila a nemusela. Moje osvetové ambície smerovali k mladšej generácii v zahraničí etablovaných umelcov, ktorými sa tak radi pýšime (Miroslav Dvorský, Dalibor Jenis, Pavol Bršlík, Adriana Kučerová, Štefan Kocán...). Márna snaha. Napokon som po neúspešnom pátraní v kamenných i internetových špecializovaných predajniach do Barcelony predsa len vycestovala s profilovým CD Petra Dvorského. Medzičasom by som mohla siahnuť po niektorej z nahrávok operných kompletov zahraničných nahrávacích spoločností (mníchovský Idomeneo a Lucrezia Borgia s Bršlíkom, glyndebournský Falstaff s Kučerovou, newyorská Aida s Kocánom...), zamýšľaný reprezentatívny kúsok by som však podľa mojej vedomosti stále nenašla.
Koncom minulého roka sa mi do rúk dostala nahrávka Schubertovej Omše G dur a Gounodovej Ceciliánskej omše z produkcie mníchovského vydavateľstva BR Klassik. Nie je to síce ono vytúžené profilové CD a už vôbec nie je slovenskej produkcie, ale v sólistickej trojici tu popri nemeckom tenoristovi Christianovi Elsnerovi figurujú dvaja umelci slovenského pôvodu – medzinárodne renomovaná sopranistka Ľubica Orgonášová a basista Gustáv Beláček, ktorý v ostatnom čase tiež dostáva viac práce v zahraničí než na domácich pódiách (v roku 2011 Vodník v Drážďanoch i v ľubľansko-glyndebournskej koprodukcii Rusalky, Modrofúz v kodanskej inscenácii Bartókovho diela, Kráľ vo veronskej Aide). Škoda, že v booklete niet o sólistoch – na rozdiel od profilu dirigenta Marissa Jansonsa a Symfonického orchestra i Zboru Bavorského rozhlasu – ani zmienky.
Odhliadnuc od tejto marginálnej výhrady ide o vydarenú nahrávku. Spojenie opusov kontrastných štýlom, rozsahom (23:04 Schubert verzus 51:51 Gounod) i umeleckým uhlom pohľadu na sakrálnu tému, v ktorom sa odráža individuálny charakter prežívania viery skladateľov, považujem za výborný dramaturgický krok. Osemnásťročný Schubert sa v Omši G dur (1815) pridržiaval vzoru klasicistických missa brevis a zohľadnil príkaz pápežskej encykliky z roku 1749. Tá v snahe očistiť duchovnú hudbu od svetských nánosov vykázala zo sakrálnych skladieb „tympany, horny, trúbky, hoboje, flauty, harfy, mandolíny a podobné nástroje, ktoré robia hudbu opernou“. Neskôr skladateľ omšu nanovo zinštrumentoval a sláčikový orchester zvukovo rozšíril o trúbky a tympany. Jej pokojná, rozjímavá, dušu upokojujúca atmosféra jednoducho precítenej zbožnosti dramaticky kontrastuje s Gounodovou veľkolepou, sýto inštrumentovanou Ceciliánskou omšou (1855) melodicky a výrazovo nadväzujúcou na kánony francúzskej grand opery. Gounod k oslave Boha siaha aj po zvukomalebných efektoch harfy (Gloria), operne koncipovaných ansámbloch (Domine Fili), orchestrálnom intermezze (Offertoire) či pompéznom finále na operný spôsob (Domine salvam).
Sólistickému obsadeniu Schubertovej omše dominuje soprán. Tenorový a basový part sú skôr marginálne. Ľubica Orgonášová vládne zázračne sviežim svietivým materiálom, ktorý je – popri múdrom prístupe k voľbe repertoáru počas dlhoročnej kariéry – plodom bezpečnej techniky výrazovo zrelej, muzikálnej speváčky. V melodicky nežnom Kyrie Orgonášová váži dynamiku ako na lekárskych váhach, umocňujúc tak jeho pokojný charakter, v kontemplatívnom Benedictus sa pohráva s tónmi v ľahučkom krištáľovom piane. Gounod, na rozdiel od Schuberta, pristupuje k sólovým hlasom rovnoprávnejšie, takže na väčšej ploche zaznie i typicky „nemecký“ lyrický tenor Christiana Elsnera, ceneného najmä ako interpreta wagnerovského repertoáru, a sonórny, špecificky sfarbený „slovanský“ bas Gustáva Beláčka.
Garantom kvality hudobného naštudovania je renomovaný lotyšský dirigent Mariss Jansons. K autentickému, v dobrom zmysle slova sentimentálnemu zvuku Symfonického orchestra Bavorského rozhlasu prispela aj akustika mníchovského Herkulessaalu, odkiaľ živý záznam pochádza. Zbor Bavorského rozhlasu, od roku 2005 vedený mladým Holanďanom Petrom Dikstrijom, sa predstavil ako výborne disponované, vo všetkých hlasových skupinách kvalitatívne homogénne a muzikálne teleso. Jednoducho nahrávka, ktorá pohladí ucho i dušu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.