K deväťdesiatinám svojej existencie vydalo Slovenské národné divadlo publikáciu Súpis repertoáru SND 1920–2010, ktorej zostavovateľkou je Elena Blahová-Martišová, dlhoročná dokumentaristka našej prvej opernej scény. Ako v úvodnom príhovore konštatuje dnes už zosnulý Ján Jaborník, zostavovateľka v mnohom skorigovala, upresnila a doplnila predchádzajúce repertoárové súpisy, vychádzajúc priamo z dobových dokumentov. Spresnenia umožňujú aj spochybniť niektoré zaužívané mýty, ako napríklad skutočnosť, že realizátorom poslovenčenia uvádzaných opier bol Štefan Hoza. Nik nechce spochybňovať jeho zásluhy ako dramaturga v rokoch 1938–1945, avšak pokiaľ ide o predklady do slovenčiny, z publikácie vyplýva, že najviac ich v inkriminovanom období realizovali Jarko Elen a Arnold Flőgl a až potom Hoza spolu s Ladislavom Holoubkom a Ferdinandom Hoffmanom.
Súpis je podnetný aj tým, že po prvý raz zaznamenáva aj koncertnú produkciu realizovanú v priestoroch SND Bratislavským symfonickým orchestrom, resp. tzv. rozšíreným orchestrom SND v ére dirigentov Milana Zunu, Oskara a Karla Nedbalovcov. Dokumentuje narastajúci podiel tvorby slovenských skladateľov v 30. rokoch: okrem najvýznamnejších diel Suchoňa, Mikuláša a Alexandra Moyzesovcov sa v repertoári koncertov objavovali aj diela Františka Babuška, Ladislava Holoubka, Ľudovíta Rajtera, Mikuláša Schneidra-Trnavského, Alexandra Albrechta, Andreja Očenáša a Dezidera Kardoša. Frekvencia uvádzania domácich autorov sa ešte zvýšila po roku 1939, ale popritom sa v repertoári (napriek protičeskej politickej klíme) udržal aj významný podiel špičkových českých skladateľov.
Iná skupina koncertov bola venovaná významným kultúrnym výročiam (panychída za P. O. Hviezdoslava, 1921; matiné k storočnici narodenia B. Smetanu, 1924; koncert na počesť bratislavského organizátora hudobného života Emanuela Maršíka, 1926; a koncerty dedikované výročiam ďalších skladateľov – Schuberta, Foerstera, Haydna – či spisovateľa Alexandra Puškina). Osobitne zaujímavý bol program koncertu k 10. výročiu vzniku SND, na ktorom odznel aj fragment z Bellovej nedokončenej opery Jaroslav a Laura. Ďalšie koncerty obdobia prvej ČSR, ale i Slovenskej republiky mali politický podtext (koncerty venované výročiam T. G. Masaryka, smrti M. R. Štefánika, koncert na počesť prezidenta J. Tisa a k výročiu vzniku Slovenskej republiky či k storočnici kodifikovania spisovnej slovenčiny).
Táto línia pokračovala aj po oslobodení a koncerty boli dedikované Benešovi, Gottwaldovi, Leninovi, výročiam SND, VOSR, oslobodenia Bratislavy. Vznikom Slovenskej filharmónie sa počet koncertov v SND zredukoval a sústredil sa predovšetkým na uvádzanie opernej tvorby najmä v podobe silvestrovských, novoročných alebo otváracích koncertov sezóny. Osobitnú pozornosť venovala dramaturgia v tomto období aj svojim bývalým dirigentom (Frešo, Málek), z opernej dramaturgie vybočoval koncert Musica slovaca nova (1977) prezentujúci diela troch slovenských skladateľov. Na javisku opery v rámci BHS koncertovali veľké zjavy vokálneho umenia (Obrazcovová, Zampieri) nadväzujúc tak na tradície koncertov svetoznámych vokalistov (Ada Sari, 1931 a Maria Németh, 1948).
Publikácia môže byť cenným pramenným materiálom pre tvorcov monografií umelcov (dirigentov, režisérov, dramaturgov, scénografov), ale aj pre sociológov divadla (údaje o počtoch repríz jednotlivých inscenácií). Na atraktivite jej pridávajú aj početné fotografie z archívov SND a Divadelného ústavu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.