P. Breslik, J. van Dam
Münchner Rundfunkorchester
P. Lange
Pavol Bršlík (Breslik) patrí momentálne vo svete medzi najvyhľadávanejších mozartovských tenoristov. Napriek tomu, že do repertoáru premyslene zaraďuje aj diela iných autorov, vhodných pre jeho naturel a typ hlasu, Mozart v ňom stále dominuje. Bolo preto len otázkou času, kedy sa v rozrastajúcej diskografii speváka objaví album, ktorý bude akýmsi resumé jeho doterajšieho mozartovského lyrického pôsobenia. To sa mu podarilo a navyše si nahrávkou pootvoril dvere aj do ďalšieho repertoárového priestoru. Dramaturgia Bršlíkovho nového albumu nie je veľmi objavná, no pri tomto type bilančného CD pochopiteľná. Začína dvomi áriami z Idomenea. Pokiaľ Idamanteho už tenorista s úspechom na javisku spieval, nasledujúca veľká ária titulnej postavy je hneď prvým vrcholným momentom albumu. Smeruje do budúcnosti a ukazuje možnosti ďalšieho repertoárového vývoja, s ktorým sa dá nielen súhlasiť, ale už teraz sa naň možno tešiť. Prísľub obohatenia vzácne prirodzene a ľahko znejúceho hlasu o farebnú hlbšiu polohu, zmiernenie vibrata, vážny prejav a aristokratický výraz ponúkajú spevákovi široké pole pôsobnosti v hrdinských mozartovských postavách, akými sú Mitridate či Tito.
Po áriách z Idomenea na disku nasleduje kompletný prehľad doterajšieho mozartovského repertoáru umelca: Don Ottavio z Dona Giovanniho, Ferrando z Così fan tutte, Belmonte z Únosu zo Serailu a famózny Tamino z Čarovnej flauty, pričom ďalšiu pridanú hodnotu albumu prináša spoluúčinkovanie speváckej legendy Josého van Dama. Pavol Bršlík vo všetkých áriách spieva v špičkovej forme. Vynikajúco frázuje a artikuluje v nemčine i taliančine, príkladne intonuje, pracuje s dynamikou a aj ťažšie koloratúry zvláda s technickou istotou a eleganciou. Dokáže byť introvertný i vášnivo dramatický, čo dokazuje aj v druhom vrchole albumu: záverečnej veľkej koncertnej árii Misero! O Sogno! – Aura, che intorno spiri. Celým albumom speváka spoľahlivo a mozartovsky štýlovo sprevádza Münchner Rundfunkorchester, ktorý diriguje Patrick Lange. Dirigent preferuje veľmi svižné tempá, ktoré zo začiatku síce pôsobia sviežo, postupne však chýba väčší tempový kontrast a vzniká dojem monotónnosti. Drobná výhrada smeruje aj k minutáži, necelých 56 minút je na dnešné pomery trochu málo. Dramaturgia CD by určite zniesla ďalšiu áriu Ferranda, Idomenea či pridanie niektorého čísla z La clemenza di Tito.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.