N. Nikitin, G. Jonáš,
J. Griglák, J. Döme
Saxofonista Nikolaj Nikitin je na slovenskej jazzovej scéne známou postavou už niekoľko rokov, no s vydávaním debutového albumu sa dosiaľ veľmi neponáhľal. Dielo je konečne na svete a zdá sa, že čas investovaný do dozrievania nápadov, ich prípravy a konečnej finalizácie nebol premárnený.
Desať autorských kompozícií usporiadaných do dvoch „osobných suít“ ponúka pohľad jednak do jeho hudobno-myšlienkového sveta a tiež upozorňuje na jeho hráčske kvality. Pokiaľ ide o prvú oblasť, teda priestor, v ktorom sa Nikitinova hudba pohybuje, mohli by sme po vypočutí albumu namietať, že jej idióm bol aktuálny približne na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia (hoci je obohatený o časovo trochu neskoršie shorterovské či hancockovské vplyvy) a fakticky nič nového neprináša. Má to však niekoľko dôvodov. Prvým je, že album spája tri rôzne generácie hudobníkov a toto štýlové východisko im slúži ako vhodná komunikačná báza, ktorá uvádza ich hudobné myslenie na „spoločného menovateľa“. Ďalej je tu fakt, že tento jazyk je všeobecne akceptovaný slovenskými jazzovými elitami ako dodnes aktuálny či priamo autentický (žijeme v dobe, kde majú legitimitu rôzne súbežne existujúce štýly...), takže pre Nikitina je to zároveň spôsob, ako vyslať smerom k slovenskej jazzovej obci signál typu „som tu a myslím to vážne“. Album okrem toho ukazuje, že v tomto type hudobného jazyka sa Nikitin pohybuje s ľahkosťou a pokladá ho za celkom prirodzený spôsob sebavyjadrenia, takže skôr než uvažovať nad štýlom bude plodnejšie pozrieť sa na obsah, na to, čo jeho hudba hovorí.
Jednotlivé skladby nesú dedikácie manželke, synovi, bratovi, priateľom, spoluhráčom a hudobníckym vzorom (menovite Waynovi Shorterovi), no možno ich chápať aj celkom bez týchto asociácií, ako čistú hudbu. Tón udáva úvodná skladba Blue Katka, zemité, tradíciou dýchajúce blues (hoci v téme rytmicky modifikované) a ten prechádza svižnými (Peter Pan, Parkside) či naopak ležérne uvoľnenými (Generations) a lyrickými (Aram‘s Corner) podobami a vyúsťuje do záverečného Bolera, ktoré chápem ako formovo aj výrazovo uvoľnený odkaz na skladby typu Olé Coltrane, Solea (Sketches of Spain) alebo Teo (Someday My Prince Will Come). Dĺžka jednotlivých skladieb je vzhľadom na materiál ideálna – práve taká, aby bolo povedané to, čo je esenciálne, bez zdržovania a naťahovania. Napriek tomu hudba nikdy nepôsobí prehustene a preexponovane; kvarteto volí vhodné dynamické pomery aj množstvo hudobnej informácie vyslanej pri improvizácii.
Ako sólista vychádza Nikolaj Nikitin z rytmických a intervalových obrysov témy a jeho myslenie má korene v modálnom prístupe. Intervalový konštruktivizmus alebo zaujatie módmi však našťastie „nezabíjajú“ výraz. Ten je adresný a priamočiary, bez zaťaženia inštrumentálnym či aranžérskym exhibicionizmom a tiež bez akýchkoľvek výdobytkov postprodukcie. V tomto zmysle pokladám jeho hráčsky koncept za zrelý, hoci možno konzervatívny. Zrelo pôsobí aj Nikitinov osobný „sound“ na tenorsaxofóne a nemenej priaznivý dojem zanecháva zapojenie sopránsaxofónu, nástroja, ktorý na Slovensku v súčasnosti na tejto úrovni ovláda málokto. Nemožno obísť ani ďalších zúčastnených. Klavirista Gabo Jonáš je po každej stránke vynikajúcim hudobným partnerom, empaticky a kreatívne reagujúcim na to, čo hrajú jeho spoluhráči – či už pri kreovaní vlastných sól (zaujímavá polarita oproti Nikitinovmu „tradičnému“ sólu v Blue Katka) alebo pri sprevádzaní ostatných (napr. nenápadné, no duchaplné „komentáre“ pri kontrabasovom sóle v Parkside). Skvelá je aj rytmika v obsadení Juraj Griglák a Jozef Döme, ktorá nielen spoľahlivo drží pulz kvarteta, ale prepožičiava mu príjemný nádych pohody a uvoľnenosti.
Záverom treba spomenúť zvukovú stránku albumu. Nahrávka vznikla v realizácii tímu Róbert Pospiš, Martin Sillay a Alexander Molčanov, pod mastering sa podpísal renomovaný Joe Tarantino, autor masteringu a remasteringu niekoľkoých stovák jazzových albumov „z prvej ligy“. Ambicióznosť sa Nikitinovi vyplatila aj po tejto stránke, výsledok je nanajvýš uspokojivý...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.