Hudba je pre mňa silné médium, ktoré veľmi ovplyvňuje moju náladu a pocity. Musím priznať, že som prakticky neustále obklopený hudbou v rozličných podobách. Pri písaní počúvam predovšetkým minimalistickú a ambientnú hudbu, ktorá popri mne len tak plynie a podporuje atmosféru – konkrétne teraz mi hrá Steve Reich, Music for 18 Musicians. No mojou veľkou láskou je predovšetkým Harold Budd – albumy, ktoré nahral s Brianom Enom ako The Pearl (má neuveriteľnú emocionálnu silu a bol pre mňa vstupnou bránou do hudby tohto razenia) alebo Plateaux of Mirror. Ale aj sólové projekty ako The Room alebo A Song for Lost Blossom s Clivom Wrightom. Pri takejto hudbe píšem poviedky. Jeden z mojich kamarátov prevádzkuje internetové rádio MOPS, kde hrá hlavne ambient, a pravidelne ma zásobuje rozličnými novinkami. Takto som objavil napríklad Maxa Richtera alebo Stuarta Dempstera a jeho Underground Overlays from the Cistern Chapel – trombónová sekcia v obrovskej prázdnej cisterne s dozvukom štyridsaťpäť sekúnd – takmer neuveriteľný zvuk! Veľkým zážitkom bol pre mňa z tohto hľadiska aj koncert Murcoffa v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej pred dvoma rokmi.
Počúvam aj všeličo iné. Román Šepkár som napísal pri Future Sound Of London, najnovší román Blíženci a protinožci popri albume Night Song Nusrata Fateha Aliho Khana. V knihe sa preplietajú tri dejové línie, tri jazykové roviny, ide v nej o rozporuplný vzťah muža a ženy – podoby vnútorného sveta v denníkových zápiskoch a surová spoveď prostitútky... To striedanie rozličných nálad sa k tomu výborne hodilo. Občas potrebujem priamočiarosť. Tú pre mňa reprezentuje napríklad Nick Cave. Jeho postupný prerod od drásavej punkovej hudby k zvláštnym klavírnym para-šansónom je úžasný. Spolu s ním obdivujem aj inú polohu toho istého v Tomovi Waitsovi. Obaja začreli aj do filmovej hudby. V nej zasa za absolútneho génia pokladám českého skladateľa Zdeňka Lišku – mnohé filmy a seriály pozerám iba pre jeho kompozície. Z klasickej hudby ma pozvoľna začala zaujímať opera, ale je mi jasné, že pokiaľ ide o tento žáner, musím ešte všeličo pochopiť. Inak mi počarili Francúzi – obľubujem impresionistov (predovšetkým Debussyho), Erica Satieho (ktorý je praotcom ambientnej hudby – ale nielen preto) či Oliviera Messiaena. A skvelý je aj éterický Estónec Arvo Pärt (zaujímavý ako krajina, odkiaľ pochádza a ktorú som niekoľkokrát navštívil).
Slovenskú hudbu pre mňa reprezentuje predovšetkým Dežo Ursiny, ktorý ma trinásť rokov po svojej smrti natoľko opantal, že som sa rozhodol nakrútiť o ňom celovečerný dokumentárny film Momentky – je takmer zločin, že niečo také u nás chýbalo. Tridsiatka respondentov – spoluhráči, priatelia, rodina, klipy a veľa hudby v deväťdesiatminútovom rozprávaní o Dežovom živote, ktorý je fascinujúcim príbehom o skorej sláve, divokosti a o kľukatom vyrovnávaní sa so svetom. Je smutné, ako málo sa my, Slováci, staráme o svoju hudobnú minulosť. Koncom roka vyjde film na DVD s bonusmi. Účinkuje v ňom aj môj dobrý priateľ Oskar Rózsa, ktorého hudobný záber obdivujem – od jazzového The Universal Cure po nedávny album Under My Spell s Adrianou Kučerovou.
No stále pre mňa zostáva veľmi silným (a očistným) zážitkom samotné hranie na hudobnom nástroji. Bez akéhokoľvek očakávania či zámeru, čo najslobodnejšie, iba TO nechať plynúť, nechať hudbu prechádzať cez seba. Toto býva umocnené hraním so spriazneným človekom. Už dlhé roky je ním môj kamarát Anty Heretik, s ktorým sme pôsobili vo viacerých kapelách; raz do týždňa sa stretneme a spravíme si niekoľkohodinovú jam session. Ale má to aj svoj presah. V lete nakrúcam film Viditeľný svet s Ivanom Trojanom v hlavnej úlohe a Martinom Štrbom za kamerou. Skladám k nemu aj hudbu – len klavír, basová gitara a elektrické husle, možno ešte zopár zvukov. Už sa na to veľmi teším.
Peter Krištúfek (1973) vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU a aktívne sa jej venuje. Nakrútil vyše 20 autorských TV dokumentárnych filmov, televízny film Dlhá krátka noc a dlhometrážny dokument o Dežovi Ursinym Momentky. Je autorom siedmich kníh (román Šepkár bol za Slovensko nominovaný na Prix du livre européen, úryvok z neho vyšiel v americkej antológii Best of European Fiction 2010). V máji 2010 vydal nový román Blíženci a protinožci. Za svoju literárnu a režijnú tvorbu získal viacero ocenení.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.