Skladateľ, dirigent a muzikológ Walter Kaufmann (1907–1984) sa na stránkach Hudobného života neobjavuje prvýkrát. Príbeh rodáka z Karlových Varov a člena generácie židovských hudobníkov, ktorých osudy poznačili dôsledky nemeckého nacizmu, sa našťastie neskončil v koncentračnom tábore. Naopak, vďaka rozhodnutiu včas opustiť Československo nabrali jeho životné cesty priam dobrodružnú trajektóriu, ktorej detaily sa vynárajú len postupne v posledných rokoch. Cez Indiu až do USA, ale s dôležitou zastávkou v kanadskom Winnipeg Sym­phony Orchestra, kde mimochodom pôsobí aj súčasný šéfdirigent Slovenskej filharmónie, Daniel Raiskin. Walter Kaufmann sa r. 1948 stal prvým hudobným riaditeľom, zakladajúcou osobnosťou tohto kanadského orchestra.

Tridsiate a štyridsiate roky minulého storočia zatriasli strednou Európou v každej oblasti – kultúru, umenie, literatúru a hudbu nevynímajúc. Agresívna nemecká národná politika spôsobila „sťahovanie sa“ umelcov do bezpečnej vzdialenosti. Tí predvídavejší, majúci kontakty a materiálne možnosti, sa snažili dostať sa na americký kontinent. Iní zasa utekali v nádeji bezpečia z Nemecka do blízkej Prahy. Hudobníkov, ktorí ostali v Prahe, zaraďujeme dnes k umelcom, ktorých spomíname v súvislosti s getom Terezín a nemeckými koncentračnými tábormi. Patril k nim aj v r. 1910 narodený skladateľ Karel Reiner, ktorý, na rozdiel od Viktora Ullmanna, Hansa Krásu, Pavla Haasa či Gideona Kleina, prežil nielen deportáciu do Terezína, no vyšiel živý aj z koncentračných táborov Auschwitz, Kaufering a Dachau. V r. 1971 napísal Reiner svoje spomienky, Komentár k životopisu, v ktorých bolo možné dočítať sa: „Zdá sa, že dnes už nikto nevie niečo o nadanom skladateľovi a dirigentovi, Karlovarčanovi Walterovi Kaufmannovi, ktorý v tridsiatych rokoch odišiel do Indie a tam sa stal vedúcim hudobného oddelenia rozhlasu v Bombaji. Viem, že sme s radosťou registrovali, že neustále propagoval našu hudbu.“ Keby bol Walter Kaufmann ostal v Prahe, sotva by ho bol minul osud jeho rovesníka Karla Reinera či iných židovských hudobníkov.

 

 

Útek z Československa

V čase, keď som sa začala v r. 1995 zaujímať o Waltera Kaufmanna, boli práve Reinerove spomienky naňho jediným konkrétnym bodom, o ktorý sa bolo možné v Prahe – a to desať rokov po Kaufmannovej smrti – spočiatku oprieť. Po originalitou obdarenom skladateľovi, všestrannom hudobníkovi, hudobnom historikovi a etnomuzikológovi bolo potrebné bádať na troch kontinentoch – v Európe, Ázii a v Amerike.

V Československu pôsobil ako dirigent a klavirista v Karlových Varoch, Prahe a v Berlíne. Jeho diela prešli krstom naživo a tiež v rozhlase v Prahe, Karlových Varoch, Jeruzaleme, Lipsku, vo Viedni a Vroclave. V r. 1931 zaznamenala v podaní Českej filharmónie v Smetanovej sieni v Prahe premiéru jeho Symfónia v klasickom slohu. Kaufmann vyšiel z kom­pozičnej triedy Franza Schrekera na Vysokej hudobnej škole v Berlíne. Rozhodujúcou mierou ho však ovplyvnil muzikológ Curt Sachs, ktorý mu otvoril dvere do sveta exotickej hudby. Po absolvovaní muzikológie a filozofie na Nemeckej univerzite v Prahe, sídliacej v bezprostrednej blízkosti Stavovského divadla, sa Walter Kaufmann dlho v Prahe nezdržal.

Využil ponúkajúce sa možnosti, obrátil chrbát rozpínajúcemu sa nacizmu a z Prahy odišiel na jar r. 1934 ako 27-ročný. Usadil sa – spočiatku iba prechodne – v Indii, v Bombaji. Hlavu sklonil v Rewa House na brehu Arabského mora. Prechodný pobyt sa zmenil na 12 rokov pohnutého života v cudzej krajine a kultúre. Vlhké podnebie nedovolilo fungovať ani len klávesom klavíra. Len niekoľko týždňov po príchode založil Bombay Chamber Orchestra Society, potom sa stal šéfom Európskeho vysielania All India Radio, ako skladateľ spolupracoval s anglicko­‑indickou filmovou spoločnosťou, ako vášnivý zberateľ indickej hudby podnikol nebezpečné cesty do Himalájí, Nepálu a Tibetu… Rozmanitosťou hudby tejto ázijskej krajiny bol nadšený, dokázal ju rýchlo pochopiť, v jej duchu komponovať. V rokoch 1934–1946 vznikli desiatky nových diel. Sám si vážil predovšetkým svoj ním nazývaný Indický klavírny koncert, ktorý mal premiéru v nemeckom vysielaní Pražského rozhlasu 17. januára 1937. Orchester FOK dirigoval Heinrich Swoboda, sólistkou bola Edith Steiner­‑Kraus. Už počas pobytu v Indii napísal knihu The Art­‑Music of Hindustan, po ktorej nasledovalo sedem ďalších, dodnes neprekonaných. Posledná publikácia, Selected Musical Terms of non­‑Western Cultures: A Notebook­‑Glossary, vyšla až po jeho smrti, v r. 1990.

Rozhodnutie odísť v r. 1934 z Prahy do Indie pravdepodobne zachránilo život nielen Kaufmannovi, no pred deportáciami uchránilo aj jeho manželku Gerty, neter Franza Kafku.

Obdobie v Indii bolo studnicou inšpirácií, ale i plné paradoxov. Na jednej strane podával pomocnú ruku ľuďom, ktorí to potrebovali, na druhej strane hľadal pomoc pre seba. Adresátom jeho zúfalých listov nebol nikto menší ako Albert Einstein. Snažil sa opustiť Indiu a žiť v USA. Ale ani Einsteinova ochota nepriniesla riešenie. Walter Kaufmann ostal do r. 1946 exulantom v britskej Indii so všetkými kladmi, ale hlavne negatívami. Nezvyklé klimatické podmienky so 40-stupňovými horúčavami a prekonané choroby ako malária či týfus mu zo zdravotnej stránky komplikovali život. V Bombaji bol tiež svedkom vznikajúceho hnutia bojujúceho za nezávislosť krajiny, ktoré nebolo naklonené cudzincom. Walter Kaufmann nebol Britom, nebol Indom, bol z Československa, z oblasti Sudet pochádzajúcim nemecky a česky hovoriacim židom s matkou kresťankou, ktorá konvertovala na židovskú vieru. Nepatril nikde, bol nikým. Niektoré jeho listy prezrádzajú zlomeného človeka, ktorý stále hľadá zmenu a nenachádza východisko. Jeho prianie vrátiť sa po vojne do Prahy a prednášať na českej univerzite o exotickej hudbe síce Karlova univerzita potvrdila, ale Walter Kaufmann sa rozhodol inak. Loďou S. S. Strathmore opustil v auguste 1946 Bombaj a pristál na juhu Veľkej Británie v Southamptone. Do Indie, ktorá podľa Kaufmanna jeho hudobnú reč „zindičtila“ a ktorá ho prichýlila na 12 rokov, sa už nikdy nevrátil. Najprv pôsobil prechodne v Londýne ako hosťujúci dirigent BBC Sym­phony Orchestra, neskôr sa presunul do Kanady, kde sa stal profesorom na konzervatóriu v Halifaxe...

 

 

...pokračovanie článku nájdete v čísle 06/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Aktualizované: 14. 02. 2022
x