Rodinná flauta

Repertoár banskobystrickej Štátnej opery je žánrovo pestrý: na svoje si prídu milovníci operety, súčasného tanca, klasických operných titulov aj minoritná skupina fajnšmekrov. V ponuke absentoval iba titul pre citlivú kategóriu „štartujúcich pubertiakov“, ktorým sa už Kocúr v čižmách zdá byť „trápnym“, ale na „dospelácky“ repertoár ešte nedorástli. Práve im je určená Čarovná flauta.

Mladý český režisér Dominik Beneš a výtvarníčka Zuzana Přidalová vyplnili objednávku na rodinné predstavenie bez toho, aby podliezali umeleckú latku či podceňovali mladého diváka. Ich koncepcia je síce konvenčnejšia než vtipná a na popkultúrne odkazy bohatá inscenácia Svetozára Sprušanského v SND (2010), nechýbajú jej však nápaditosť a pôvab.
Tvorcovia s vkusnou čitateľnosťou polarizovali oba rozprávkové svety. Kým Sarastrovu ríšu dobra a múdrosti zdobí stĺporadie lámp, svetlo v ríši Kráľovnej noci vyhaslo (symbol zlomeného stĺpu). Charakter postáv podčiarkuje aj kostýmová zložka. Make-up Kráľovnej noci a jej dám pripomína účastníčky upírskeho plesu, krehká blondína Pamina je odetá do nevinnej bielej, princ Tamino akoby vystrihnutý z klasickej kreslenej rozprávky, Sarastrovi mudrci nosia písmenkové plášte a čiapky s otvorenými knihami. So vznešeno-rozprávkovými kostýmami vážnych postáv kontrastuje klaunské oblečenie Papagana a Papageny. Spolupatričnosť detského diváka iniciujú aj rozkošní Traja chlapci s lietajúcimi balónikmi.

Beneš akcentuje výchovný rozmer (ansámbel o tom, že klamať sa nesmie – však, Papageno?! – adresujú protagonisti priamo publiku) a humanistický odkaz rozprávky (po lahodnej melódii zvonkohry, ktorá uzemní Monostata, zavládne v Sarastrovej ríši všeobjímajúci zmier). Režisér sa dokonca pokúsil pomeriť rozhádaných rodičov Paminy. Neúspešne: Kráľovná noci spupne odmietne podanú Sarastrovu ruku.
Aj hudobno-vokálna zložka inscenácie má vysoký potenciál rozvíjať estetické cítenie mladého publika. Naštudovanie Igora Bullu je svieže, v dynamike i frázovaní starostlivo vypracované a hráčsky mimoriadne disciplinované, dikcia hovoreného i spievaného slova (inscenácia využíva starší slovenský preklad Jely Krčméryovej) u väčšiny protagonistov priam vzorová.
Na druhej premiére (27. 5.) sa na javisko postavili mladí i skúsení speváci, pričom prví sa druhými nenechali zahanbiť. Vizuálne atraktívna, herecky talentovaná Michaela Popik Kušteková (nekaždodenne „ženská“ Pamina) disponuje farebne príťažlivým, zvučným, vývojovo perspektívnym lyrickým sopránom, ktorému sa v tejto chvíli dá vytknúť trochu nadužívané forte. Vokálne suverénna Marianna Hochelová úspešne rozvíja slovenskú tradíciu farebne šťavnatých Kráľovien noci. Dušanovi Šimovi priniesol chúlostivý part Tamina príležitosť kultivovať dobre posadený lyrický materiál s peknou vysokou polohou, aj Šimon Svitok si vokálne i herecky užíva atraktívnu postavu vtáčkara Papagena (v Banskej Bystrici rozpráva stredoslovenským dialektom – úprava Alžbeta Lukáčová). Odhliadnuc od impozantných čiernych hĺbok, z predstaviteľov veľkých postáv najmenej oslovil intonačne vajatajúci Ivan Zvarík (Sarastro).

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.