Štátna opera v Banskej Bystrici dlhodobo napĺňa misiu hľadača talentov, s jej javiskom sa spájajú profesionálne začiatky mnohých umelcov. V marci do galérie debutantov pribudol doktorand Katedry réžie na Divadelnej fakulte VŠMU Pavol Viecha. Tvorca, v ktorého činoherných inscenáciách zohráva hudba významnú úlohu, si po prvýkrát zmeral sily s operou.
Favoritka, tragický opus zo zrelého obdobia Gaetana Donizettiho, má v histórii banskobystrickej opery výnimočné miesto. Práve tu v r. 1992 zaznela v slovenskej premiére, v kritikou vyzdvihovanej inscenácii režiséra Mariána Chudovského a výtvarníka Aleša Votavu a štýlovom hudobnom naštudovaní talianskeho hosťa Waltera Attanasiho. Banskobystrický súbor bol v tom čase fénixom vstávajúcim z popola: k jeho rastúcemu renomé prispeli aj úspešné hosťovania Favoritky na Bratislavských hudobných slávnostiach, v talianskom Bergame a švajčiarskom Vevey.
Po tridsiatich rokoch sa dielo na tunajšie javisko vracia v inscenácii mladého činoherného režiséra Pavla Viechu, medzi ktorého pedagógmi figuruje aj Marián Chudovský. Na rozdiel od svojho predchodcu, ktorého Favoritka bola štylizovaným ahistorickým tvarom zbaveným dobového i geografického koloritu, sa Viecha pokúsil o aktualizáciu diela. Podľa avíza v bulletine nemala byť násilná či vulgárna, ale rešpektujúca pôvodný výklad. Prvú časť sľubu dodržal, ale realizácia jeho koncepcie je príliš inotajná na to, aby ňou divákov vtiahol do svojho čítania opusu.
Dej Donizettiho opery sa odohráva v Španielsku r. 1340, keď sa víťazstvom kráľa Alfonsa XI. Kastílskeho nad granadskými a marockými vojskami skončili snahy o obnovenie arabskej vlády nad Pyrenejským polostrovom. Dramatická zápletka pri uplatnení výraznej autorskej licencie reflektuje historický vzťah Alfonsa a jeho dlhoročnej milenky Leonory de Guzmán. Do kráľovej favoritky sa zamiluje novic Fernando a ona jeho lásku opätuje, ich manželstvo však vzápätí po obrade stroskotá na odhalení Leonorinej hriešnej minulosti. Rozľútostený Fernando ju preklína a vracia sa k životu v kláštore. V závere milujúcej žene odpúšťa, no je neskoro, na smrť vyčerpaná Leonora umiera.
Viechov názor na sujet sa spod štýlovo nesúrodých výtvarných vrstiev (okato ultrarealistické riešenie kláštornej záhrady či exteriéru katedrály verzus vzdušné, až koncertne asketické intímne scény pred polopriesvitnou svetloružovou revuálkou) prediera len veľmi nesmelo. Asi iba skúsený divák vytuší, že v konflikte kresťanského a moslimského sveta sa režisér stavia na stranu porazených. Zrejme preto je kráľ oblečený v slávnostnej vojenskej uniforme a jeho dvorania v takmer totožných čiernych oblekoch (páni) a kancelársky strohých sukňových kostýmoch (dámy), ktoré kontrastujú s mäkkými strihmi a jemnými pastelovými farbami šiat moslimských žien. Rozdiel je aj v správaní oboch strán: reprezentanti západného sveta vystupujú až mŕtvolne upäto a balet, ktorý sa hrá na počesť Alfonsovho víťazstva, je bábkovo umelý, na rozdiel od prirodzenej srdečnosti Leonory a jej družiek. Aj titulná hrdinka patrí v tejto inscenácii k porazeným. Radí sa k nim nielen splývavým kostýmom jemnej béžovej farby, ale aj vzťahom k Alfonsovi: muža, ktorý z nej urobil svoju metresu (hoci, ako prezrádza libreto, dúfala v legitímny vzťah), priam hmatateľne nenávidí. Počas dlhého baletného čísla vedľa neho sedí s meravou tvárou a jeho vyznania v nej vzbudzujú zhnusenie – z kráľa i zo seba samotnej.
O čosi zreteľnejšie je prezentovaný režisérov nelichotivý pohľad na katolícku cirkev. So zúboženou Leonorou majú súcit iba žobráci, ktorí sa pre ňu snažia obstarať vodu – okná veľkolepej katedrály, zvnútra ktorej sa ozýva nábožný spev, sa pred nimi nemilosrdne zatvárajú. Súčasno‑civilné kostýmy úbožiakov (džínsy, kockované flanelové košele) signalizujú, že režisérova kritika náboženského pokrytectva nesmeruje iba do stredoveku.
Asi najťažšie pochopiteľná je opakujúca sa prítomnosť malého dievčatka, ktoré otcovsky sprevádza opát Baldassarre. Dedukujem, že predstavuje...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 04/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.