Drevený kostol v Brežanoch, kaplnka na Hrade Budatín či Múzeum holokaustu v Seredi. V júni sem smerovali moje kroky za hudbou, ktorá znie mimo tradičných koncertných sál, zväčša mimo kultúrnych centier a už takmer po celom Slovensku. Pod hlavičkou jednej festivalovej značky prepája hudobné zážitky s históriou, architektúrou či s radosťou z objavovania neznámych kútov Slovenska. Tri koncerty boli mojím súkromným výberom z letnej edície festivalu PRO MUSICA NOSTRA, ktorú v spolupráci s neziskovými organizáciami a samosprávami zastrešuje Hudobné centrum.
„Pre našu hudbu“ je preklad latinského názvu festivalu, ktorý sa pred štyrmi rokmi začal v žilinskom regióne a už v tom istom roku oň prejavili záujem v Nitre a okolí a na Šariši. Nasledoval Gemer a ešte pred koronou si koncerty doslova vyžiadal Trnavský samosprávny kraj, prvýkrát sa však – zo známych dôvodov – realizovali až tento rok. Hudba znie vo vidieckych kaštieľoch, architektonicky zaujímavých sakrálnych priestoroch, galériách, múzeách, tohto roku aj v esteticky príťažlivom exteriéri vinárstva. Prevažne slovensko‑českú zostavu dopĺňajú hudobníci z iných krajín, napríklad z Poľska či Nemecka. Marian Lapšanský, Iva Bittová, Mucha Quartet, Quasars Ensemble, Czech Brass, Starck Compagnay, Bratislavský chlapčenský zbor, ŠKO Žilina…, to je výber z tohtoročnej zostavy. „Vždy si nájdem lokalitu, ktorá sa stane centrálnym bodom, a potom hľadám priestory v okolí, asi v okruhu 50 kilometrov – sakrálne i svetské. Následne musím všetky miesta navštíviť a zhodnotiť ich genia loci, akustiku, okolie, spoznať majiteľov. Umožňuje to zrealizovať pestrú dramaturgiu zostavenú zo svetskej i z duchovnej hudby. Ani si neuvedomujeme, aký potenciál poskytuje Slovensko, čo sa týka zaujímavých priestorov. V každom sa dá realizovať úplne iný program tak, aby s konkrétnym objektom korešpondoval,“ hovorí Slávka Ferencová, manažérka festivalu, a ja si vybavujem prvý z navštívených koncertov, v seredskom Múzeu holokaustu (8. 6.). „Tato budova je pomník rozumu proti nerozumu, svatosti proti bezbožnosti, těch dosud nepohřbených proti těm navěky nepohřbeným… Buď pochválen, Bože, Pane světa, jenž odnímáš rozum těm, kteří již nemohou žít s rozumem…“, znie v bývalom pracovnom a koncentračnom tábore. Publikum fascinujúco sleduje výkony špičkových činohercov v česko‑slovenskej zostave: Vilma Cibulková, Vilém Udatný a Milan Kňažko. Mrazivú atmosféru priestoru eskaluje text Arnošta Lustiga Ševirat hakelim – Rozbíjení posvátných nádob v melodramatickom viachlase s Bachovou Kantátou BWV 82. „Ich habe genug,“ zaspieva viackrát barytonista Gustáv Beláček sprevádzaný českým súborom Barocco Sempre Giovane. Paralely sú zjavné. Zasiahnutá opúšťam koncert z trnavskej série festivalu s príznačným názvom Pro musica nostra Tyrnaviensi a o pár dní (18. 6.)cestujem doslova na druhý koniec republiky, aby som sa ocitla vo východniarskej verzii s podtitulom Sarossiensi.
...
V článku sa ďalej dočítate o vystúpeniach telies Spectrum Quartett a Le Nuove musiche.
Pokračovanie článku nájdete v čísle 07-08/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.