Súčasťou rozsiahlej rekonštrukcie sídla Slovenskej filharmónie, bratislavskej Reduty, bola aj inštalácia nového organa vyrobeného svetoznámou firmou Rieger Orgelbau. Oficiálne inauguračné podujatie, na ktorom sa nástroj našej hudobnej verejnosti prezentoval, sa uskutočnilo 20. 5. Interpretmi koncertu boli renomovaní slovenskí organisti Ferdinand Klinda, Ján Vladimír Michalko, Imrich Szabó, Bernadetta Šuňavská, Zuzana Ferjenčíková a Monika Melcová, ktorých sme pri tejto príležitosti požiadali o krátku reflexiu ich prvej skúsenosti s novým nástrojom.

Prvý koncert s novým organom v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie ukázal, že nástroj je jednoznačným prínosom a svojou vysokou úrovňou materiálneho i zvukového vybavenia korunuje vydarenú rekonštrukciu Reduty. Po umeleckej stránke ho zaraďujem k najlepším organom stredoeurópskeho priestoru a pridávam sa k prianiu priaznivcov, aby sa hojne využíval, neostal iba nutným inventárom siene, ako je tomu, žiaľbohu, v mnohých okolitých metropolách. Zvuk vyviera z ušľachtilej intonácie píšťal, pričom hlavnú dynamickú silu a farebnosť vytvárajú početné jazykové registre v súlade s intenciami tzv. francúzskeho symfonického štýlu. Hutná a kompaktná zvukovosť tkvie v snahe pripodobniť sa orchestrálnemu zvuku – César Franck označoval organ za „svoj orchester“. Súčasné tendencie príklonu k francúzskej štýlovosti sa dajú hodnotiť ako zmena voči predchádzajúcej hegemónii nemeckých organových koncepcií, možno aj kvôli presýtenosti z neoklasickej, najmä bachovskej zvukovosti. Organ v SF prispieva k umeleckej viacrozmernosti aj u nás.
Prirodzene, tento organ je špecifikovaný najmä pre francúzsky starší i nový repertoár. Vedel by som si však niektoré jednotlivosti predstaviť aj inak: napríklad viac „strieborného“ lesku vo výškach, vo frekvenciách, ktoré nedosahuje orchester a ktoré dávajú možnosť lepšie uplatniť individuálne partnerstvo organa s orchestrom, a tiež jadrnejšiu charakteristiku niektorých principálov. Hracie stoly sú vybavené najmodernejšou technikou, hrá sa na nich príjemne a pocit ovládania tónov je dokonalý. Tu by som však preferoval aj niektoré úzy, ktoré priniesla koncertná prax, ako napr. radiálny pedál, iné usporiadanie hracích pomôcok, zatvárateľný hrací stôl, skrátenú šírku lavice. Chýbajúci bežný kolektívny zapínač „Tutti“ síce možno obísť inak (prácnejšou registráciou), avšak jeho užitočnosť poznali už talianski organári pred štyristo rokmi. Ľutujem, že som nenašiel pochopenie pre svoje návrhy, hoci to neuberá na úrovni nástroja. Je to skôr o koncepcii než o kvalite; veď organ je charakteristický svojou variabilitou a každý je jedinečný v danom priestore, čo ho robí umelecky zaujímavým. Organ sa tým stáva výzvou i meradlom pre každého interpreta, ako nástroj zvládne a ako využije jeho zvukové prednosti.
Postavenie nového organa v Koncertnej sieni SF treba hodnotiť ako významný čin. Jeho dlhú trvácnosť zaručí jedine stály, odborne i remeselne zdatný, vždy dosiahnuteľný a zodpovedný „správca pokladu“, čo sa nepodarilo pri starom organe a zapríčinilo jeho schátranie. Okrem existencie nového nástroja je pre mňa potešením, že sa na koncerte prezentovala mladá generácia koncertných organistov svetovej úrovne a postavili výkonnostnú latku, aká by sa na pôde Slovenskej filharmónie mala naďalej udržať. Cítim sa poctený, že som sa na slávnostnej inaugurácii organa mohol aktívne zúčastniť.
Ferdinand KLINDA
 

Predpoklady a očakávania pozoruhodného výsledku stavby nového organa sa splnili.
Technicko-remeselná práca je u firmy Rieger štandardne na vynikajúcej úrovni.
Najviac ma preto teší, že ide o nástroj s vlastnou špecifickou charakteristikou. Nielenže spĺňa kritériá moderného symfonického organa s francúzskou zvukovou koncepciou, ale navyše sa podarilo mladému intonérovi (A. Wirth) vytvoriť zvukovo-farebný celok, kde nie sú krásne len jednotlivé registre, ale aj ich spájanie a kombinovanie. Aj preto možno na tomto organe výborne interpretovať nielen francúzsku symfonickú organovú tvorbu, pre ktorú je ideálny, ale aj ďalšiu organovú literatúru 19. a 20. storočia. Akustika koncertnej sály je pre organovú hudbu veľmi priliehavá a príjemná. Verím, že nový organ napomôže ďalšiemu rozvoju organovej kultúry na Slovensku, privedie do Slovenskej filharmónie mnoho nových, mladých poslucháčov a bude motivujúcim pre súčasných i budúcich študentov organovej hry.
Ján Vladimír MICHALKO


Postavenie nového organa nie je každodennou udalosťou, čo ukázal aj záujem hudobnej verejnosti o inauguračný koncert v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave. Postavením nového organa získala organová kultúra na Slovensku špičkový nástroj, ktorý nahradil pôvodný, po umeleckej i technickej stránke nevyhovujúci organ z 50. rokov. Stavbu organa som mal možnosť sledovať od jeho začiatkov. Čím bližšie bol nástroj k dokončeniu, tým viac som bol presvedčený, že tento organ je originálnym umeleckým dielom, ktorého kvalita vyhovuje najvyšším profesionálnym kritériám umeleckej interpretácie. Je koncipovaný ako moderný symfonický organ, ktorého zvukové a dispozičné možnosti umožňujú interpretáciu organovej literatúry rôznych štýlových období. O mojich prvých kontaktoch s novým organom sa môžem vyjadriť iba pozitívne. Jeho zvuk ma motivoval k hlbokému ponoreniu sa do obsahových krás hudby a bezprostrednému tlmočeniu interpretovaných skladieb.
Imrich SZABÓ


V prvom rade chcem vyjadriť svoju radosť nad skutočnosťou, že máme nový organ v Slovenskej filharmónii, ktorý spĺňa všetky požiadavky koncertného nástroja.
Veľké množstvo jazykových registrov, alikvoty a mixtúry sa dajú šikovne použiť takmer vo všetkých polohách a štýlových obdobiach. Najmä vo francúzskom repertoári. Mne osobne chýbajú vyššie, ostrejšie mixtúry, čo je však vec názoru. Crescendový valec je umiestnený vpravo, vedľa ovládačov žalúzií, čo sa mi zdá veľmi nepraktické, keďže takmer všetky nástroje ho majú vľavo (nepoužíva sa tak často ako žalúzie), takže si organista musí dať pozor, aby omylom nevytiahol valec. Toto riešenie ma, pravdu povediac, trochu prekvapilo, keďže poznám mnoho nástrojov zn. Rieger, ale s týmto som sa stretla málokedy. Myslím si, že pohyblivý hrací stôl by mal mať určite ochranný kryt, čo je všade samozrejmosťou (pre prach, nečistoty, možnosť poškodenia). Na nástroji som hrala s veľkým záujmom a počas prípravy som objavovala stále nové zvukové možnosti, ktoré sú na každom organe iné. Keďže som interpretovala orchestrálne dielo (transkripcia Musorgského symfonického obrazu Noc na Lysej hore, pozn. red.), veľmi mi záležalo na tom, aby „inštrumentácia“ na novom organe vyzdvihla zmysel a štruktúru skladby. To mi robilo skutočnú radosť a dúfam, že aj poslucháčom na inauguračnom koncerte.
Prajem Slovenskej filharmónii a publiku veľa kvalitných koncertov a zvukových zážitkov s novým organom!
Bernadetta ŠUŇAVSKÁ


Mala som možnosť účinkovať vo viacerých koncertných sálach v Európe a Japonsku, kde sa nachádzajú nástroje z dielne Rieger Orgelbau a môžem s potešením potvrdiť, že práve organ v Slovenskej filharmónii patrí k absolútnej špičke. Je veľmi bohato disponovaný, jazykové registre spĺňajú svojou okrúhlosťou požiadavky francúzskeho ideálu, flûtes harmoniques majú spevný charakter a samozrejme je taktiež vhodný na celkový organový repertoár. Firma Rieger má okrem iných prestížnych objednávok aj jednu aktuálnu v Paríži, kde má vyrásť nový organ v koncertnej sieni Cité de la Musique. Je to dôkazom hodnotnej práce a svetového renomé.
Monika MELCOVÁ

Aktualizované: 11. 05. 2020
x