Keď niečo v súčasnosti funguje dobre, nie je bežné, aby sa aktéri o svoje poznatky delili s inými. Vedieť znamená vládnuť, nezištne poskytnúť know-how, tajomstvá úspešnej práce, sa nenosí. Lídri Základnej školy Zoltána Kodálya a zborovej dielne Cantemus v Nyíregyháze to vidia inak a koncom apríla už druhýkrát usporiadali vzrušujúcu sériu prednášok, workshopov a koncertov s názvom Otvorený víkend v dielni Cantemus.
Prvýkrát počuť spievať Detský spevácky zbor Cantemus, azda najdôležitejší pilier zborovej rodiny s rovnakým názvom, tvorený žiačkami do 14 rokov zo Základnej školy Z. Kodálya, by som prirovnal k nadýchnutiu sa vysokohorského vzduchu po dlhom úmornom pobyte v továrenskej štvrti. Odkedy sa mi to podarilo, využívam každú možnosť, aby som sa mohol osviežiť touto fantastickou zmesou nefalšovanej detskej nevinnosti a nekompromisnej profesionálnej úrovne, o ktorej bude reč v nasledujúcich riadkoch.
Rozvíjanie Kodályovho odkazu
Pred zmenou politického systému v roku 1990 bolo v Maďarsku niekoľko stoviek základných škôl s rozšíreným vyučovaním hudby a spevu (tzv. Kodályových škôl), dnes ich je len niekoľko desiatok. Napriek tomu a vďaka odkazu veľkého mága hudobnej pedagogiky Zoltána Kodálya (1882—1967) je Maďarsko stále zborovou veľmocou. Ním založený typ školy je najlepšou garanciou zachovania a rozvíjania kultúry zborového spievania. Deti tu každodenne vnikajú do nekonečnej ríše hudby vďaka nástroju, ktorý majú v hrdle.
Ale nadpriemerné výsledky dosahujú aj v ostatných predmetoch. Kodályova škola v Nyíregyháze vychovala tiež najlepšieho matematika, fyzika a recitátora krajiny! Na poslednom celoštátnom zisťovaní kompetencií (obdoba nášho Monitoru) skončila na celkovom 2. mieste. Na zahodenie nie sú však ani výsledky v športových súťažiach a vysoká priemerná fyzická kondícia žiakov, čo priaznivo ovplyvňuje aj ich vokálno-interpretačné kompetencie.
Fenomenálny pedagóg
Dénes Szabó (1947) pôsobí na prvý pohľad plebejsky, až rustikálne. Sám hovorí, že ako dieťa sa chcel stať roľníkom. Namiesto toho však na Vysokej hudobnej škole v Miškolci vyštudoval flautu a Božia prozreteľnosť i peripetie osobného života ho v roku 1969 zaviedli do centra Szabolcsko-szatmársko-berežskej župy, Nyíregyházy. Učiteľom spevu sa stal náhodou, v mladosti priam neznášal počúvanie zborovej hudby: „Pamätáte si ešte rádio, čo išlo ‚po drôte‘? Počúvať z neho zborovú hudbu, to bol horor! Ale dnes už viem prečo. Speváci stáli k sebe čo najbližšie, asi aby videli navzájom do nôt. Z toho vznikol tzv. bodový zvuk, škaredá zhutnená masa ľudských hlasov.“ Dénes Szabó však na neskoršiu radosť odbornej a laickej hudobnej verejnosti svoj osud prijal a začal pracovať s deťmi, ako najlepšie vedel. Zásadový (priam fanatický) prístup, láska k učeniu a hudbe i vrodené pedagogické nadanie postupne prinášali ovocie.
Prvý medzinárodný úspech so zborom Cantemus dosiahol v roku 1979. Dnes zdobí vitríny školy už takmer stovka takýchto ocenení, z toho polovica prvých miest.
Cantemus znamená po latinsky „Spievaj!“. Toto meno v tom čase už svetoznáme teleso dostalo po jednej z mnohých úsmevných epizód, keď hlásateľ súťaže vo Fínsku nedokázal v maďarčine správne vysloviť názov Detského zboru základnej školy č. 4 v Nyíregyháze. Druhé famózne teleso zborovej rodiny, ženský spevácky zbor Pro Musica, vzniklo zo spontánnej túžby bývalých žiakov školy pokračovať v spievaní; jeho dobré meno strážia desiatky nahrávok. Detský zbor Cantemus a Dievčenský zbor Pro Musica rozdeľuje najmä hraničná línia 14 rokov. Nakoľko v oboch zboroch spievajú výhradne dievčatá, syn Dénesa Szabóa, Soma, neskôr založil samostatný chlapčenský zbor Cantemus a dospelý miešaný zbor Cantemus, ktoré sa kvalitou postupne vyrovnávajú dievčenským. Každý žiak je členom minimálne jedného zboru...
Takúto kvalitu možno skutočne závidieť. Znamená to však polstoročie tvrdej práce, po ktorej si takáto inštitúcia zaslúži hypermodernú budovu, morálnu i finančnú podporu mesta a štátu, priazeň rodičov... Pozvánky na vystúpenia a festivaly prichádzajú ako na bežiacom páse nielen z celej krajiny, ale z celého sveta. Japonsko je pre Cantemus takmer druhým domovom, dirigovali ho okrem iných aj Seiji Ozawa či Leonard Bernstein. Jeden z najvýznamnejších maďarských súčasných skladateľov Miklós Kocsár napísal pre zbor, s ktorým má viac než dôverný vzťah, desiatky skladieb. Napriek svojmu vysokému veku bol tiež hosťom Otvoreného víkendu.
Čo je tajomstvom nyíregyházskeho zázraku? Predovšetkým osobnosť Dénesa Szabóa, jeho bezprostrednosť, originalita a skromnosť, spojené s nekompromisnou odbornou náročnosťou a neúnavným pracovným nasadením. Silné osobnostné vyžarovanie (ktoré medzičasom „nakazilo“ celú inštitúciu) zaujmú človeka hneď, ako začuje Dénesa rozprávať. Na koncertoch takmer vždy sám zabezpečuje aj improvizované sprievodné slovo. Podľa neho každé publikum dokáže prijať klasickú hudbu – ak je dobre podaná! Súčasťou úspechu je však zrejme aj určitá izolácia. Azda nie je násilnou paralelou prirovnať ju k odlúčenosti Haydna v Eisenstadte, ďaleko od budapeštianskych turbulencií a politických tlakov.
Solfeggio ako radosť z hudby
Ku Kodályovmu odkazu neodmysliteľne patrí Kodályova metóda. Hoci označenie „metóda“ vyvoláva občas nedôveru, vo svojej podstate metódou ani nie je. Ide o prirodzene pôsobiaci komplex etických a hudobno-teoretických východísk, ktoré sa dotýkajú ľudského vnútra a prostredníctvom zborového spevu kultivujú vzťahy jednotlivca ku kolektívu. Zásadou je, že deti treba od útleho veku vychovávať kvalitným hudobným materiálom, čomu po každej stránke vyhovuje ľudová pieseň. Relatívna solmizácia nie je samoúčelným týraním, ale rozvíja čistotu intonácie, vnútorný sluch, hudobnú predstavivosť i muzikalitu. Hodiny spevu a hudby potom prinášajú radosť, nie utrpenie.
Na otvorených hodinách solfeggio (szolfézs) – kombinácii intonácie a hudobnej teórie s príležitostnými hudobno-historickými informáciami – nám to učitelia názorne predviedli. Vôbec, kde inde sa odvážia nechať cudzích ľudí nazrieť do procesu vyučovania? Vidieť toľko odborne podloženého kreatívneho prístupu v rámci jednej hodiny by určite prospelo všetkým učiteľom hudobnej náuky a výchovy u nás.
Čistá intonácia pri viachlasnom speve je ako zatmenie slnka. Nezáleží, či je 98 alebo 99 percentné. Zvláštny účinok a zimomriavky prináša len úplné. Rozvinutý vnútorný sluch, prirodzené nasadenie tónu, správne dýchanie a výslovnosť, maximálna sústredenosť, sledovanie a počúvanie sa navzájom sú pre intonáciu základné podmienky. „Úplné zatmenie slnka“ nastane vtedy, keď ich zvládne každý člen zboru.
Nezištné know-how
Počas Otvorených dní všade vládli pohoda a nezištnosť, ktoré dopĺňal Dénesov neopakovateľný humor. „Hodiny spevu budú smrteľne nudné, nevadí, keď zaspíte. Zato budú dobré koncerty, pivo, víno, káva a pre chorých minerálka. Od zajtrajšieho poobedia sa zborovňa zmení na festivalovú krčmu, tam sa môžete dozvedieť najviac odborných tajomstiev!“ Tento úvodný príhovor bol sprevádzaný hlasným smiechom obecenstva. Počas víkendu sme prišli do styku s kvantom užitočných informácií, usporiadatelia dbali i na najmenšie detaily.
Súčasťou boli aj prednášky oboch Szabóovcov o interpretácii zborovej tvorby Bartóka a Kodálya, seminár o súčasnej zborovej hudbe v prítomnosti niekoľkých skladateľov či workshopy o problémoch dirigovania, vždy s účasťou niektorého zo speváckych zborov rodiny Cantemus. A samozrejme koncerty. Večerné, poobedňajšie, školské, verejné. Nezabudnuteľné bolo najmä vystúpenie Pro Musica a miešaného zboru Cantemus v tokajskej synagóge, kde sme sa po zvládnutí „domácej úlohy“ aj my, účastníci, na okamih stali súčasťou veľkej zborovej rodiny. Až keď som ju opustil a ocitol sa v dezilúzii vlastnej skutočnosti, uvedomil som si, že som sa nachádzal v hudobnom raji.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.