Umelecké dvojice Eva Šušková – Peter Mazalán a Ivan Šiller – Fero Király (vystupujúci pod hlavičkou Cluster Ensemble) sú na našej umeleckej scéne symbolmi nevšednosti, tak konceptuálno-dramaturgickej, ako aj interpretačno-realizačnej.
Ich projekty sa väčšinou zameriavajú na oblasť súčasnej hudby, prípadne jej zaujímavého prepájania s hudbou starších období alebo na jej spájanie s inými umeleckými druhmi.
Aj v novom programe, uvedenom postupne v priestoroch topoľčianskeho Súkromného konzervatória (2. 3.), piešťanského Kursalónu (7. 3.), Nitrianskej galérie (8. 3.) a napokon aj v bratislavskej Dvorane VŠMU (29. 3.), došlo k prepojeniu viacerých umeleckých médií v koncepčne vydarenom intermediálnom performatívnom tvare, ktorému jeho tvorcovia dali názov Shaped Songs.
Základným materiálom na viacvrstvové interpretačno-umelecké stvárnenie boli neskoré piesňové cykly Gedichte der Königin Maria Stuart op. 135 Roberta Schumanna (1852) a Drei Gedichte von Michelangelo Huga Wolfa (1897).
Podľa (krásneho a myšlienkovo hutného) bulletinu bol ideou projektu Shaped Songs pokus vytvoriť „hudobno-psychologickú sondu životných osudov dvoch ľudí – skladateľov cez diagnózy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou posunuli v istom období ich života chápanie ich vlastného diela, sveta, aj ich samotných“. Shaped Songs sú teda akousi „archeológiou duševného stavu“. A „miestom výskumu“ sú verejné sály...
Projekt som videl a počul až v Bratislave, predpokladám teda, že som videl tvar, ktorý mal možnosť dozrievať počas predchádzajúcich predvedení (i keď skutočnosť, že integrálnou súčasťou projektu je aj „miesto výskumu“ – teda priestor jeho predvedenia – asi hovorí aj to, že svojím spôsobom je každé uvedenie – v priestorovom zmysle – „premiérou“).
Program predstavenia (pojem koncert by bol v tomto prípade málo obsažný a výstižný) pozostával z piesní uvedených cyklov, v ktorých sa za sprievodu Šillerovho klavíra striedal Šuškovej soprán s Mazalánovým barytónom, popretkávaný „elektronickými komentármi“ Fera Királya vo forme prelúdií, interlúdií a postlúdií. Vznikali v reálnom čase zo zvukového materiálu hlasov a klavíra metódou granulárnej syntézy a inými metódami (na základe analýzy akustických dát interpretov) v „pohotovom“ softvéri vytvorenom v platforme SuperCollider špeciálne pre tento projekt. Dôležitým vizuálnym pendantom pôsobivého zvukovo-výrazového interpretačného stvárnenia piesní bola kresba tušom na transparentnú fóliu v reálnom čase (v podaní Evy Šuškovej), ktorá sa premietala postupne na podlahu, steny a strop koncertnej sály za striedmej, ale pôsobivej hudobno-divadelnej akcie účinkujúcich.
Intermediálny projekt Shaped Songs je zaujímavý a unikátny a myslím si, že nielen v slovenskom kontexte. Bratislavskému predvedeniu by som azda vytkol nie celkom „na doraz“ dotiahnutú kvalitatívnu úroveň kresby v reálnom čase, ako aj nie úplne presvedčivý priebeh jej projekcie (porovnávam to, prirodzene, s maximálne presvedčivou úrovňou interpretácie hudobnej zložky) a miestami zvukovo – a občas aj proporčne – nevyvážené „vyvádzanie“ v reálnom čase kreovanej elektronickej stopy. Ako celok však predstavenie pôsobilo nadmieru uspokojivo, a tak na záver len potvrdím slová z programového bulletinu, že Shaped Songs naozaj predstavujú „posun vo vnímaní klasickej hudby cestou nových elektroakustických a kompozičných vstupov“, čím sa „nový tvar piesne stáva reflexiou delíria i odrazom momentu čistej mysle“...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.