Milovníci starej hudby sa mohli v poslednom čase tešiť na niekoľko online podujatí. Na konci februára (24., 26. a 28. 2.) nás lutnista Jakub Mitrík previedol v sérii troch hudobno‑edukačných videí svetom (ne)známych majstrov baroka Alessandra Picciniho (1566– okolo 1638), Giovanniho Girolama Kapspergera (okolo 1580–1651) a Bellerofonte Castaldiho (1580–1649). Jadro videí tvoril vhľad do života a odkazu týchto skladateľov. Celkový hudobný obraz o dobe ich pôsobenia si poslucháč mohol dotvoriť aj vďaka hudobným ukážkam. Zvuk teorby či barokovej gitary pod prstami Jakuba Mitríka dokázal intímne dojať, ale aj rytmicky nabudiť energiou. Sólovo a spolu s kolegami predstavil širokú paletu emócií od nádejne ľúbeznej Kapspergerovej villanelle Già risi v podaní Hildy Gulyásovej s violončelovým sprievodom Michala Sťahela až po imaginatívny dialóg huslí Jána Kružliaka a zobcovej flauty Lenky Molčányiovej v canzone La Treccia od Tarquinia Merulu (1595–1665). A práve zvuk zobcovej flauty mohol prekvapiť slovenského poslucháča svojou výrazovosťou. Umenie hrať na tomto nástroji sa ani zďaleka nekončí pri schopnosti rýchlej prstovej techniky, ba priam sa tam len začína. Množstvom technických aspektov a interpretačných možností, s ktorými sa profesionálny hráč stretne, sa zobcová flauta napriek svojej na prvý pohľad jednoduchej stavbe pokojne približuje iným dreveným dychovým nástrojom. Úroveň, na ktorej Lenka Molčányiová zobcovú flautu predstavila, by tak mala byť jedným z inšpiračných zdrojov pre na Slovensku žijúce mladé hráčky a hráčov k tomu, v čom skutočne spočíva čaro hry na tomto starodávnom nástroji.
Marec je vďaka medzinárodnému podujatiu Deň starej hudby (21. 3.), ktoré sa koná pri príležitosti narodenia Johanna Sebastiana Bacha (1685–1750), dôležitým mesiacom pre túto hudobnú oblasť. Slovensko tento rok žiari na mape krajín zapojených do podujatia aj vďaka videu, na ktorom súbor pre starú hudbu Solamente naturali a vokálny súbor SoLa oslávili pod vedením Miloša Valenta sviatok tohto barokového velikána. Ako darček poslucháčom priniesli radostnú interpretáciu notoricky známeho spracovania chorálu Jesus bleibet meine Freude z kantáty k sviatku Navštívenia Panny Márie Herz und Mund und Tat und Leben BWV 147.
Ružencové sonáty Heinricha Ignaza Franza Bibera (1644–1704) hudobne znázorňujú jednotlivé tajomstvá ruženca. Za účelom dosiahnutia rôznych nálad využívajú dobovo obľúbenú techniku skordatúry. Päť sonát z tohto cyklu obsahovo sa viažucich k blížiacej sa Veľkej noci interpretoval na Kvetnú nedeľu (28. 3.) v Katedrále v Nitre huslista Samuel Mikláš v sprievode Agnesy Ferienčíkovej (organový pozitív, spinet), Jakuba Mitríka (lutny) a Romany Uhlíkovej (kontrabas). Prvé štyri interpretované sonáty sa niesli v znamení čakania na výrazovo rozmanitú hru v zmysle presvedčivého vloženia sa do jednotlivých afektov, ktorých samotná Biberova hudba ponúka interpretovi celú studnicu. Posledná interpretovaná sonáta Ukrižovanie však konečne priniesla dlho žiadané oživenie dramatických posledných chvíľ Ježiša Krista na kríži skrze vypäté striedanie plačlivého „Bože môj, prečo si ma opustil“ a živelného výkriku. V strede sonáty interpreti hudobne meditovali pod krížom, na ktorom Ježiš umieral, a sonátu ukončilo strašlivé „zemetrasenie“.
Hoci všetky spomínané podujatia mali kratšie trvanie, svojím spôsobom trafili klinec po hlavičke a dokázali priniesť koncentráciu umeleckých hodnôt, z ktorých dokáže načerpať nejedno po kvalitnej hudbe hladujúce ucho. Verím, že aj ďalšie mesiace budú aspoň takto bohaté na cenné hudobné udalosti.
Článok bol uverejnený v čísle 04/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.