Občianske združenie InMusic, ktorého ústredným aktérom je klavirista Ivan Šiller, rozšírilo svoje organizačné a vydavateľské aktivity o ďalší projekt. Je ním nový festival Piano Days sústredený na prezentáciu adeptov klavírneho umenia najmä mladej a mladšej strednej generácie na Slovensku. Tá mala podobu sólových recitálov na kvalitných koncertných nástrojoch v sálach v Bratislave, Nitre a Žiline. Načasovanie na koniec pandemického lockdownu (16.–24. apríla; vrátane sprievodných podujatí), v čase presýtenosti publika online podujatiami sa zdalo ako veľmi odvážne, no vyplatilo sa, viaceré z vystúpení zaznamenali veľmi slušný počet prehratí. Osobitosťou projektu je aj to, že účinkujúcim nechali voľnú ruku pri zostavení programu, takže každý z recitálov mohol byť vnímaný aj ako osobná „vizitka“ konkrétneho interpreta. Neprehliadnuteľnou a zároveň sympatickou črtou pilotného ročníka bolo, že až na dve výnimky tvorili interpretačnú základňu mladé dámy…
Fúga na tri spôsoby
Festival bol zahájený 20. 4. klasickým, na overené hodnoty klavírnej literatúry zameraným koncertom v podaní Júlie Novosedlíkovej, o ktorej počuť v umeleckom prostredí nášho hlavného mesta čoraz viac. Túto klaviristku hostil štedrý a honosný priestor koncertnej siene Slovenskej filharmónie spolu s klavírom značky Steinway & Sons. Dramaturgia stála na forme fúgy využitej ako kulminačný prostriedok v závere cyklických kompozícií Georga Friedricha Händla, Ludwiga van Beethovena a Alexandra Moyzesa. V Händlovej Suite pre klavír (čembalo) č. 2 F dur HWV 427 vychádzajúcej z talianskej sonáty Novosedlíková zaujala technickou vycibrenosťou bohato zdobených melodických línií a solídnym zmyslom pre frázovanie (pomalé časti). V 2. časti cyklu (Allegro) zasa preukázala zreteľné technické dispozície prejavujúce sa v jej kompetencii sebavedomo interpretovať virtuóznu klavírnu sadzbu. Händlova hudba celkovo poskytla klaviristke priestor pre spoľahlivé entrée. V jej klavírnej hre vynikal balans medzi technickou stránkou interpretácie a výrazovým (afektovým) charakterom suity. Koncert pokračoval Sonátou č. 31 As dur op. 110 Ludwiga van Beethovena,ktorá v tento večer priniesla isté interpretačné úskalia. Okrem niekoľkých zaváhaní však do popredia vystúpil aj Novosedlíkovej svetlý tón, zmysel pre citlivé vedenie hlasov a schopnosť účinne zvýrazniť dynamické kontrasty. Záver večera bol venovaný Sonáte e mol pre klavír op. 2 nestora slovenskej symfonickej hudby Alexandra Moyzesa, ktorého zaradenie do programu koncertu považujem za cenné gesto voči slovenskej hudbe. Moyzesov jazyk sa v sonáte pohybuje na pomedzí rozšírenej tonality a modality s výrazovosťou siahajúcou predovšetkým k romantickej poetike. Dielo bolo zdarným vrcholom večera a klaviristke umožnilo „splatiť resty“ z predchádzajúcej sonáty. Zdá sa však, že lyricko‑kontemplatívne polohy sedia Novosedlíkovej azda najviac.
Pozitívny šok
Druhý koncertný deň festivalu (21. 4.) pokračoval z Nitrianskej galérie (taktiež s klavírom značky Steinway & Sons) programom odvolávajúcim sa na dedičstvo minimalizmu (John Adams) a hudbu evokujúcu štýl tzv. novej jednoduchosti (Martin Burlas). Protagonistkou večera bola klaviristka, performerka a hudobná pedagogička Martina Janegová, ktorej interpretačné schopnosti...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 05/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.