V rámci festivalu Dni starej hudby odohralo rakúske zoskupenie Pandolfis Consort inšpiratívny koncert s kontratenoristom Nicholasom Spanosom. Program, venovaný prevažne dielam talianskych skladateľov Antonia Caldaru (1670–1736), Tomasa Albinoniho (1671–1751) a rakúskeho skladateľa Johanna Josepha Fuxa (okolo 1660– 1741), sa niesol v duchu hudby viedenského dvora 17. a 18. storočia. Interpretované diela sa dotýkali večných tém lásky, utrpenia a sklamania. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s umeleckou vedúcou súboru, ELŻBIETOU SAJKA¬ BACHLEROVOU.
- Medzi nebom a zemou: nie je to len názov bratislavského koncertu, je to rovnako veľmi presný popis filozofie barokovej hudby. Je pre vás táto fráza niečím špeciálna?
Protiklady v baroku mali za úlohu vyjadriť nepokoj, ako aj postavenie človeka v strede medzi nebom a zemou. Zostavili sme už niekoľko koncertných programov s hlasom kontratenoristu. Tí boli často nazývaní „anjelmi proti svojej vôli“; boli ľuďmi medzi nebom a zemou. Táto fráza však môže byť aj pojmom pre označenie svetskej a duchovnej hudby.
- Viedeň bola jedným z najdôležitejších hudobných centier Európy 17. a 18. storočia. Pôsobilo v nej veľa slávnych talianskych skladateľov: Valentini, Vivaldi, Caldara a ďalší. Navyše, veľa barokových skladateľov pôsobiacich na území bývalej habsburskej monarchie písalo v štýle svojich talianskych vzorov. Čo pre vás znamená hrať viedenskú hudbu „podľa talianskeho gusta“?
Vivaldi, bohužiaľ, vo Viedni aktívne nepôsobil. Mal šťastie v nešťastí (ako sa neskôr zistilo), že cisára Karola IV. Habsburského spoznal už skôr. Vivaldi prišiel do Viedne v roku 1740, aby tam získal hudobný post v dvorskej kapele. Bohužiaľ ale cisár zomrel, a tak nastal rok smútku bez hudby, opery a koncertov. Rovnako nemohol Vivaldi vedieť, že časy, keď sa tu talianski skladatelia tešili početným objednávkam, sú dávno preč. Vivaldi zomrel o rok nato v chudobe. Taliansky štýl bol dlho dominantný. Napriek tomu skladatelia ako Heinrich Ignaz Franz Biber, Johann Heinrich Schmelzer či Johann Joseph Fux mali veľmi rozpoznateľný štýl. A rovnako tu bol známy už aj francúzsky štýl. My vyhľadávame diela, ktoré vyhovujú nášmu obsadeniu, so zameraním na violu da braccio. V talianskej hudbe, bohužiaľ, nie je veľa diel, ktoré by spĺňali tieto kritériá. Napriek tomu je pre nás dôležitá výstavba, atmosféra a krása skladieb.
- Pandémia koronavírusu nás naučila veľa o dôležitosti umenia. Aké bude podľa vás budúce miesto hudby v životoch ľudí?
Podľa mňa svet nezmenila pandémia, ale politické rozhodnutia a opatrenia. Ešte bude trvať dlho, kým budeme môcť hrať koncerty pre všetkých. Malí organizátori toho už asi viac nezvládnu. Viem ale, že človek potrebuje hudbu a kultúru. A vždy to budú najmä živé udalosti. A my sme tu pre týchto ľudí.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 07-08/2021.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.