ŠKO Žilina

Po nekonečnej pauze sa žilinské publikum (azda) dočkalo stabilizácie abonentných cyklov a oživenia bežného režimu. Dvojica koncertov24. a 25. 2. mala navyše aj punc „satisfakcie“, ktorý ako pridanú hodnotu vpísala podujatiu prítomnosť favorita žilinského pódia, dirigenta Mishu Katza. Žilinské publikum si rado zvyklo na jeho charizmu, žoviálnu komunikatívnosť aj nesporné muzikantské vyžarovanie. Dirigent je strojcom atraktívnych programových konštelácií, tentoraz siahol po vďačnej téme, pod titul Najkrajšie tance sveta zoskupil niekoľko skvostov z bohatej ponuky jedného z najobľúbenejších hudobných druhov. Skladby zoradil v troch kvázi blokoch: najskôr to bola ponuka dvoch bizarných, až „dekoratívne“ hudobne ustrojených kúskov z opier: Tanec fúrií Ch. W. Glucka (Orfeus a Eurydika) a Tanec hodín od A. Ponchielliho (La Gioconda). Ďalší tematický segment tvorili výbery z dvoch sérií: štyri čísla z Uhorských tancov J. Brahmsa a tri z Dvořákových Slovanských tancov op. 46. a 72. Tanečný program vygradoval v ukážkach z Čajkovského scénických skvostov. Valčík zo Spiacej krásavice, briskný Trepak z Luskáčika a veľkolepé Finále z Labutieho jazera skutočne pompézne pointovali Katzov efektný výber. V Brahmsovi, no najmä Dvořákových tancoch sme evidovali v dirigentovom prístupe viac „univerzálny“ prístup, Čajkovskij pochybnosti v plnej miere kompenzoval. Katz znova naservíroval plnohodnotný ruský romantizmus, podmanivý pátos aj krotkú krehkú lyriku. A to vždy dojíma… K dirigentovým kladom možno prirátať aj jeho permanentný import celého radu skvelých sólistov. Tentoraz stavil na mladučkú (len pätnásťročnú) klaviristku z Monaka, Stellu Almondovú. A tu sme v prvom rade kvitovali voľbu skladby, ktorou sa mladá klaviristka prihovorila Žilinčanom. Klavírny koncert č. 1 g mol F. Mendelssohna Bartholdyho nepatrí k chronicky obohraným kusom. Virtuozita tu nie je prvoplánová, autor smeroval kompozične ďalej, hlbšie aj kontextuálne vynaliezavejšie. Tak rolu stvárňovaného partu pochopila aj sólistka. Jej prstová technika je nespochybniteľná, ale za jej fasádou sme viac než tušili aj sľubnú osobnostnú črtu mladej umelkyne. Vedomie a prítomnosť obsahu, jej schopnosť naznačiť, no aj „dopovedať“. Osobitne zaujala zrelou formuláciou vo „vyznaniach“ v súčinnosti s hlbokými sláčikmi v strednom Andante. Po brilantnom finále (… a následnom prídavku) nemohlo nasledovať iné ako to, čo si zaslúžila – frenetický aplauz…

Žilinčania si českého dirigenta Jiřího Rožňa môžu pamätať z účasti na festivale Allegretto Žilina 2017. Od tých čias sa jeho portfólio naplnilo radom kooperácií s prominentnými orchestrami a Rožeň dnes patrí k vyhľadávaným lídrom nielen symfonických telies, keďže svoju pôsobnosť rozširuje aj na hudobnodramatickú tvorbu. Sympatické je, že v pozornosti drží aj slovenské orchestre: po februárovom hosťovaní v SF sme ho 3. 3. (po viacerých pandemických odsunoch) privítali v Dome umenia Fatra. Program avizoval pestrosť poetík. Predohra Hebridy F. Mendelssohna Bartholdyho...

...pokračovanie článku nájdete v čísle 04/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.