Meno španielskeho dirigenta v programe koncertu ŠKO Žilina 31. 3. signalizovalo, že zrejme nepôjde o čistú náhodu. David Gimenéz Carreras, vo svojom odbore všeobecne etablovaný, no u nás prakticky neznámy, je blízkym príbuzným chýrneho tenoristu. V zozname jeho účinkovaní aj ocenení figurujú prestížne koncertné sály aj operné domy. To, že patrí do klanu žičlivo dotovaného hudobnou múzou, stihol Carreras presvedčiť aj vo svojom žilinskom debute. Sympatický dirigent si na svoju prezentáciu zvolil výstižný program. Najskôr sa uviedol s Rossiniho predohrou k Talianke v Alžíri, uplatniac črty svojho južanského temperamentu, aj príklon k markantným kantilénovým reliéfom. Eleganciou a distingvovaným rukopisom prehovorila jeho koncepcia lyricky mysteriózne sfarbeného Valse triste Jeana Sibelia. Zvláštny typ interpretačnej symbiózy sme mohli prežiť v nasledujúcej koncertantnej skladbe programu. Concierto de Aranjuez pre gitaru a orchester je asi najslávnejšou skladbou Joaquína Rodriga a je aj ozdobou repertoáru nášho výnimočného gitaristu Karola Samuelčíka. Opakované študijné pobyty v Španielsku, ale aj koncertné turné v širšom priestore hispánskej kultúry výrazne ovplyvnili jeho interpretačný štýl a estetiku. V ostatných rokoch sa dramaturgicky vyprofiloval a akcentuje práve diela autorov týchto kultúr. Vo výrazovom arzenáli však dôsledne selektuje. Neutieka sa k naratívnej opisnosti ani k „mechanickému“ tlmočeniu efektných, folklórom sýtených impulzov, naopak, podriaďuje ich svojmu senzitívnemu vkusu, spájajúc tak v zornom poli hudobnej optiky elementy naturálnej živelnosti s priam slovansky artikulovanou „oblou“ poetikou. Zvláštna to črta, ktorá robí jeho stvárňovanie skladieb tejto proveniencie mimoriadne osobitným. Obohatením bol tiež stimulujúci a kompetentný vklad dirigenta.
Ako už pri tradične koncipovaných dramaturgických modeloch býva zvykom, najviac priestoru na autentickú prezentáciu dostáva dirigent v druhej polovici programu. Tu sme sa v Carrerasovej produkcii potešili Symfónii č. 4 B dur op. 60 od L. van Beethovena. Samozrejme, dirigent dopovedal a rozvinul všetko, čo naznačil na ploche predchádzajúcich skladieb. Jeho koncepty sú zmysluplné, podliehajú zreteľnej štrukturálnej a stavebnej logike. Nad všetkým vládne jeho vysokokultivované hudobné vedomie, cit pre štýl a nuansy. Carrerasov Beethoven bol príkladný, skvele vystavaný a konzekventne vypracovaný. Vzorka, ktorú zo svojho umenia ponúkol – spoločne s motivovaným orchestrom a výborným sólistom –, bola ukážková, pôsobila priam ako pohladenie. Azda bude ešte príležitosť stretnúť sa s jeho povznášajúcim inteligentným umením…
V článku sa ďalej dočítate o dramaturgii dvojice Veľkonočných koncertov 7. 4. a 8. 4.
...pokračovanie článku nájdete v čísle 05/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.