Veľkonočný festival v Baden-Badene je jedinou príležitosťou zažiť v súčasnosti Berlínskych filharmonikov v divadelnej jame. Tohto roku prominentnému orchestru sekundoval aj náš Slovenský filharmonický zbor. Uvedenie dvoch Čajkovského opier sa zrealizovalo napriek dobe, ktorá ruskej hudbe nepraje. O dlhých, no úspešných šiestich týždňoch v Nemecku sme sa zhovárali s manažérkou Slovenského filharmonického zboru MARIANOU KUŠKOVOU.
V r. 1998 prestavbou pôvodnej historickej budovy železničnej stanice najväčší operný dom v Nemecku. Festspielhaus v Baden‑Badene má kapacitu 2 500 miest a od r. 2000 dokáže zastrešiť špičkové operné i koncertné produkcie bez verejných dotácií. Zaujímavé prepojenie turizmu a kultúry v exkluzívnom kúpeľnom stredisku, obklopenom atraktívnou prírodou, je podhubím komerčne úspešného projektu, ktorý od septembra do júla prináša niekoľko festivalov s klasikou, jazzom, baletom i operetou. Veľkonočný festival posledné roky patrí Berlínskym filharmonikom, ktorí sa na niekoľko týždňov stávajú operným orchestrom a popritom vo vlastnej dramaturgii predstavujú aj symfonické a komorné koncerty s členmi orchestra. Tohto roku tvorila významnú časť programu ruská hudba, vrátane dvoch opier P. I. Čajkovského. Ako vysvetľuje Mariana Kušková, festival si ruských účinkujúcich i program dokázal obhájiť: „Spolupracovali sme v scénickom uvedení Pikovej dámy a koncertnom uvedení Jolanty. Pred premiérou Pikovej dámy vystúpil pred publikum intendant festivalu Benedikt Stampa a vysvetlil, že Čajkovskij nemá nič spoločné s prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine. V tomto smere sa pracovalo aj s médiami, verejnosti boli kroky dramaturgie objasňované.“ Súčasný šéfdirigent Berlínskych filharmonikov Kirill Petrenko bol medzi prvými hudobníkmi, ktorí sa od vojny na Ukrajine jasne dištancovali, takže jeho účasť na festivale bola akceptovaná bez problémov. „Horšie to bolo so sopranistkou Annou Netrebkovou, ktorá s vyhlásením váhala, neskôr sa dištancovala od vojny, no nie od Vladimira Putina, a festival jej účinkovanie v tomto roku zrušil,“ pokračuje Mariana Kušková. Neprekvapilo ani rozhodnutie Festspielhausu odrieknuť „na neurčito“ spoluprácu s Valerijom Gergievom. Obsadenie v Pikovej dáme v réžii uznávanej dvojice Moshe Leiser a Patrice Caurier i v Jolante ponúklo špičkových spevákov, medzi nimi, samozrejme, aj ruské mená – okrem Arména Arsena Soghomonyana (Herman) účinkoval Vladislav Sulimsky (Gróf Tomskij), Elena Stikhinova (Líza) či bulharská hviezda Sonya Yoncheva ako Jolanta. „Dej opery bol posunutý asi o 100 rokov, do záveru 19. storočia, a časť príbehu sa odohrávala v nevestinci. Nešlo však o samoúčelný zásah, réžia kládla dôraz na detailné vykreslenie vzťahov. Zaujali aj nádherné dobové kostýmy.“ Obe...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 05/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.