Stredoeurópsky festival koncertného umenia, nazvaný (či premenovaný) svižným adjektívom Allegretto, prežil. Nesublimoval, ako počet iných kultúrnych podujatí v neprajnej dobe – a to ho ctí. Za jeho prípravou a organizáciou stojí zdatný tím: Hudobné centrum, ŠKO Žilina, RTVS, no aj ďalší priaznivci uznávajúci hodnoty, do ktorých sa oplatí investovať. 31. ročník festivalu prebiehal v Žiline v týždni od 25. do 30. 4. Pochopiteľne, bol koncipovaný úspornejšie (počet spolupracujúcich orchestrov, okrem domáceho ŠKO, bol redukovaný), na ansámble, sólistov a ich pekné výkony však nebol skúpy. Uskutočnilo sa dovedna 6 koncertov, na nich sa prezentovalo 12 interpretov zo 6 krajín (okrem domácich aj z Českej republiky, Dánska, Francúzska, Chorvátska, Južnej Kórey). Napriek „komornejšiemu“ rázu treba zopakovať, že tohtoročné Allegretto prinieslo sumár zážitkov, skvelých výkonov, ktoré, tak ako po sebe nasledovali, postupne vytvorili, každý svojím spôsobom, pôsobivú kompaktnú mozaiku. Všetko dianie v Dome umenia Fatra bolo znásobené žičlivou atmosférou v auditóriu. Asi sa to iba nezdá, že publikum je po dlhom pôste ešte väčšmi vnímavé a vďačné za dobré umenie…
Cena festivalu z ostatného ročníka dala príležitosť zopakovať svoju prezentáciu na 31. ročníku českému dirigentovi Františkovi Mackovi. Žilinský orchester viedol na otváracom koncerte, kde priaznivo prekvapil stvárnením skladieb Mira Bázlika aj dramaturgickým „objavom“, kompozíciou baskického skladateľa Juana C. de Arriagu. Vrchol koncertu však znamenal Koncert pre hoboj D dur od R. Straussa so sólistkou pôsobiacou prevažne vo Švajčiarsku, Annou Štrbovou. Bol to harmonický súbor prenikavej muzikality, suverénnych zainteresovaných pohľadov na dielo, ale aj krehkej noblesy. Ocenená francúzska trubkárka (Cena primátora Žiliny pre najmladšieho účastníka) Lucienne Renaudin Vary (1999) napriek veku žne už dlhší čas po svete triumfy v duu s umeleckým kolegom, akordeonistom Félicienom Brutom. Ich žilinské vystúpenie okrem iného znamenalo apartné vybočenie z konformných dramaturgických modelov. Od prvých tónov servírovali žírne gejzíry múzickej pohody a tvorivosti. Program prevažne zostavený z hudby súčasnej akcentoval najmä favorizovaného Piazzollu, no i Bernsteina, Galliana, T. Escaicha a iných, a bol vzorkou brilantnej interpretácie na oboch inštrumentoch. „Laserový“ tón trúbky v technicky brilantných pasážach, ale aj clivé, nostalgicky predchnuté skladby zneli v podaní mladej umelkyne autenticky, zmysluplne a zasvätene. Akordeón bol nielen komplementárnym „kolegom“, ale tiež emancipovane tvoril, sekundoval, zvukovo podčiarkol a puncoval najmä šantivo zaliečavé tangá. Mladí Francúzi vyvolali búrky nadšenia, ich osobitná šou naplnená šarmom a „briom“ ostane v zozname svetlých zážitkov festivalu…
Cenu festivalu Allegretto tentoraz získal famózny violončelista z Dánska Jonathan Swensen, ktorý sa predstavil so sprievodom Filipa Štraucha, slovenského klaviristu dlhodobo pôsobiaceho v Dánsku. Nevšedne dôvtipný a premyslený program ponúkol sonáty od Debussyho, Schnittkeho a Šostakoviča.
...pokračovanie článku nájdete v čísle 06/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.