Ak má Opera SND veľké dlhy v plnení si základného poslania uvádzať pestrý repertoár skomponovaný pre tento druh umenia (v máji osem predstavení štyroch titulov, v júni dokonca len tri v siedmich termínoch), tak aspoň občas ponúka doplnkový sortiment. Koncerty takým sú, zvlášť ak nejde o guláš z populárnych árií, ale dramaturgicky zaujímavý výber. A v kvalitnej interpretácii.
Pod názvom Čarovné noci v opere sa 20. 5. o priazeň publika uchádzali skladby tematicky prepojené nocou z pera trojice skladateľov českej, francúzskej a talianskej proveniencie. Všetci sú autormi opier, ale aj inej, v danom prípade zriedka uvádzanej vokálno‑inštrumentálnej hudby.
Večer otvorili Kouzelné noci, tri piesne na čínske texty pre soprán a orchester H119 od Bohuslava Martinů. Pre hosťujúceho dirigenta Roberta Jindru ide o dobre známu partitúru a nedávna nahrávka s ostravskou Janáčkovou filharmóniou a Kateřinou Kněžíkovou získala ocenenia. S orchestrom Opery SND však nevyzneli jej dynamické nuansy až tak plasticky ako na CD Phidylé, ktoré sme recenzovali v HŽ 2021/12. Akoby dirigent so sopranistkou SimonouŠaturovou nenašiel dokonalú koncepčnú zhodu. Sólistka svoj part modelovala výsostne komorne, v podstatne lyrickejších oblúkoch. Jej hlas znel mäkko, okrúhlo, no v hlbšej polohe ju občas kryl orchester.
Za úplnú raritu možno považovať dramatickú kantátu Perzská noc pre sóla, zbor a orchester op. 26 od Camilla Saint‑Saënsa. Pôvodne skomponovaný cyklus piesní na slová Armanda Renauda autor v r. 1892 prepracoval na orchestrálnu verziu pre alt a tenor, miešaný zbor a hovorené slovo. V inštrumentácii a rytmickom režime badať zmyselné podnety z imaginárneho Orientu, ale rovnako aj francúzsky esprit. Štyri základné časti sú delené na segmenty s vlastnými názvami, v ktorých sa striedajú orchestrálne časti so spievanými a hovorenými textami. Dielo dlho spalo v zabudnutí a k renesancii došlo až v r. 2008, keď vznikla jeho prvá nahrávka. Približne polhodinová skladba sa vďaka členenej štruktúre stáva pestrou a v poňatí Roberta Jindru bohatou na farby, dynamické odtiene a rytmickú špecifickosť. Hovorený part na vyslovené prianie dirigenta predniesla so zmyslom pre atmosféru členka Činohry SND Božidara Turzonovová. V altovom parte zaujala príjemným timbrom i zvučnosťou tónu mladá česká sólistka Monika Jägerová. Jej krajan Daniel Matoušek vlastní kultivovaný a pomerne sýty lyrický tenor, s ktorým narábal v mnohých dynamických a výrazových vrstvách. Plastický zvuk zborových výstupov zaistila Zuzana Kadlčíková.
Ruggera Leoncavalla vnímame predovšetkým ako reprezentanta talianskeho operného verizmu a autora Komediantov (1892). Javiskových prác, vrátane operiet, napísal oveľa viac, no nehrajú sa. Od roku 1882 žil dlhší čas v Paríži a počas pobytu vo francúzskej metropole vznikla aj symfonická báseň na text Alfreda de Musseta Májová noc. Trocha príliš rozvláčne dielo, zobrazujúce dialóg básnika s hudbou, strieda päť tenorových sól s prevažujúcimi orchestrálnymi číslami. Štýl verizmu sa prejavuje iba v náznakoch, partitúra väčšmi zodpovedá inšpiráciám Leoncavallovými francúzskymi súčasníkmi, od Debussyho po Masseneta. Májovú noc zviditeľnila najmä nahrávka s Plácidom Domingom v tenorovom parte. Robert Jindra partitúru starostlivo vypracoval a orchester na javisku sa mu snažil vychádzať maximálne v ústrety. Sólistom bol skúsený Mexičan Luis Chapa, ktorého objemný dramatický tenor s leskom výšok by sa nám zišiel ako soľ. Vo francúzskom jazyku napísané sólo spieval spamäti.
Snaha dotvárať atmosféru na pódiu v prvej časti bodovými svetlami, v druhej gýčovými hviezdičkami na horizonte, bola nadbytočná. Napriek tomu, že išlo o „nočné“ skladby, viac by prospelo mierne osvetlenie hľadiska, čo je v koncertných sálach štandardom. Aj keď v programovej skladačke ozaj nebolo čo čítať. Ostáva ešte hľadanie odpovede na otázku, prečo návštevnosť nedosiahla ani polovičnú kapacitu auditória. Je to neochota publika prijímať raritnejší repertoár? Či neschopnosť troch inštitúcií skoordinovať termíny, keďže súčasne sa odohrávali koncerty aj v Slovenskej filharmónii (čo je ich nespochybniteľný piatkový termín), aj v Slovenskom rozhlase (SOSR)? Alebo sú príčiny skryté v celkovo slabšej návštevnosti operného domu, strácajúceho dôveru publika?
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 06/2022
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.