Letné Rakúsko neponúka záujemcom o hudobné divadlo iba nablýskané festivaly v Salzburgu a Bregenzi a ich lacnejších (a mainstreamovejších) príbuzných v Klosterneuburgu či Mörbischi. Vo Viedni sa v júli a v auguste konal festival súčasného tanca ImPulsTanz a v starej fabrike pekárenskej firmy Anker v 10. obvode sa 18. júla skončil dvojmesačný festival súčasnej opery NACHTS.

Priestrannému areálu stodvadsaťročnej „Ankerbrot-Fabrik“ sa stalo to, o čom sa väčšine zostávajúcich historických priemyslových objektov v Bratislave môže akurát snívať: fabriku kúpilo konzorcium, ktoré má za cieľ zachovať ju a premeniť na kultúrne centrum s galériami, ateliérmi a loftovými bytmi. Záujem je veľký. Skôr, než sa vôbec mohla začať adaptácia areálu na plánované účely, má expedičná hala fabriky za sebou už aj prvý operný festival. Tu bola adaptácia prostá: praktikáblové tribúny pre divákov, na opačnom konci haly pódium pre orchester – a uprostred pustá hracia plocha. Výprava, zložená z pár scénografických fragmentov a rekvizít. Môže sa začať... Od mája do júla bola expedičná hala každý týždeň dejiskom opernej premiéry. Deväť asi hodinových komorných opier napísalo deväť súčasných skladateľov žijúcich v Rakúsku na objednávku organizátorov festivalu – združenia SireneOperntheater. Libreto k celému cyklu spracovala Kristine Tornquist, ktorá bola zároveň aj režisérkou všetkých predstavení. Predlohou libreta boli epizódy z historicko-fantastického románu pražsko-viedenského židovského autora Lea Perutza V noci pod kamenným mostom (1951). Návštevníci festivalu NACHTS sa ocitli v Prahe 16.–17. storočia, v dobe cisára Rudolfa II., „cisára alchymistov a astrológov“. Scénu zaľudnili postavy historické aj vymyslené, v epizódach, medzi ktorými sa vinuli nitky zvláštnych, snových či mytologických súvislostí. Fascináciu Perutzovými príbehmi sa libretistke podarilo naočkovať všetkým zúčastneným: skladateľom, interpretom aj sympaticky pestrému, asi dvestočlennému publiku. Modelový bol prvý „diel“, ktorý zhudobnil René Clemencic (V noci pod kamenným mostom). Rabbi Löw (legendárny tvorca Golema) zasadí pod Karlovým mostom rozmarínový krík, v ktorom sa vždy v noci oddáva láske duša cisára Rudolfa a jeho milenky, Židovky Ester. Kabalistický trik však prinesie Boží trest – epidémiu cholery v Židovskom meste. Rabín napokon rozmarín vytrhne, v tej chvíli končí epidémia, krásna Ester umiera, cisár sa prebudí s výkrikom hrôzy – a rabín diskutuje s anjelom Asaelom o súvise medzi láskou a nešťastím.

...viac v aktuálnom čísle HŽ...  

Aktualizované: 28. 06. 2016
x