Inštitút bigbandu ako súčasti jazzovej tradície a jeho úloha v súčasnosti sú predmetom diskusií hudobníkov i vytrvalej ignorancie slovenských inštitúcií. História jazzu u nás je chudobná na bigbandy s pôvodným repertoárom. Dnes, keď ekonomický pragmatizmus a digitalizácia dosiahli celosvetovo priam absurdné rozmery, je organizačná práca pre bigband tvrdým orieškom aj pre skúseného manažéra. Pre Slovensko je dobrou správou, že okrem orchestrov reprodukujúcich swingovú a tanečnú hudbu 20. až 40. rokov, je na scéne viac ako 15 rokov bigband, ktorý hrá prevažne vlastný repertoár a má moderný zvuk.
Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band, ktorý združuje špičkových hudobníkov z Českej republiky a zo Slovenska, je od roku 2004 jediným orchestrom na Slovensku so zameraním na moderný jazz. Za jeho vznik nepriamo vďačíme riaditeľovi Československého jazzového festivalu v Přerove, Rudolfovi Neulsovi, ktorý v r. 2004 oslovil Matúša Jakabčica s nápadom zostaviť bigband zložený z českých a slovenských hudobníkov, ktorí by interpretovali Jakabčicove kompozície. Pôvodný názov Československý Big Band Matúša Jakabčica sa neskôr kvôli dĺžke a lepšej zrozumiteľnosti skrátil do súčasnej podoby.
Pre Jakabčica, ktorý je absolventom štúdia teoretickej kybernetiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, kompozície na bratislavskom Konzervatóriu a jazzovej kompozície na Berklee College of Music, je tento projekt logickým vyústením jeho doterajších umeleckých aktivít. Jakabčic sa profiloval ako gitarista a líder vlastných projektov v oblasti popjazzu a jazzového mainstreamu už v druhej polovici 80. rokov. Významným obdobím pre jeho skladateľské a aranžérske formovanie bola práca pre Tanečný orchester Československej televízie v Bratislave v r. 1985–1992. Pred odchodom na štúdium v USA napísal muzikál Umrieť pre krásu podľa predlohy Abbého Prévosta Manon Lescaut pre Big Band bratislavského Konzervatória. Na Berklee College of Music v Bostone študoval v r. 1994–1995 aranžovanie, kompozíciu a hru na gitare u renomovaných pedagógov ako Herb Pomeroy, Greg Hopkins, Ken Pullig a Jon Damian. Štúdium ukončil s vyznamenaním „Summa Cum Laude“ a cenou Charlesa Mingusa udeľovanou najlepším absolventom odboru kompozície. Po návrate zo štúdií pokračoval v aranžérskej a skladateľskej práci pre projekty pod vlastným menom (Matúš Jakabčic Quartet/Tentet), ako aj prácou na iných projektoch a objednávkach pre rôzne obsadenia, od komorných po symfonický orchester (European Jazz Youth Orchestra, EU Big Band, BBC Big Band, Budapest Jazz Orchestra, Štátna filharmónia Košice, ŠKO Žilina, Visegrad Jazz Orchestra, Big Band Radio Televizija Slovenija, Modern Art Orchestra, Filharmonie Brno a ďalšie). Z pohľadu tvorby pre bigband treba osobitne spomenúť jeho aranžérsky vklad na dvoch CD Big Bandu Gustava Broma. Aranžérske postupy, ktoré sa mu tu podarilo presadiť, vychádzali z iného zvukového a kompozičného ideálu, ako bolo u nás dovtedy obvyklé. Hudobníci staršej generácie videli svoj vzor v swingových bigbandoch reprezentovaných najmä bigbandom Counta Basieho a v aranžéroch, ako boli Sammy Nestico, Bill Byers, Neal Hefti, Frank Foster či Nelson Riddle, ktorí jasne definovali zvuk swingového bigbandu. Ako tvrdí Jakabčic, je priam povinnosťou každého bigbandového skladateľa/aranžéra detailne sa oboznámiť s týmto spôsobom písania a ovládať ho, zároveň však považuje za rovnako dôležité poznať aj prácu iných autorov, či už z histórie, alebo zo súčasnosti, a to nielen v jazzovej oblasti. Ako inšpiračný zdroj z oblasti veľkých jazzových zoskupení Jakabčic uvádza mená ako Duke Ellington, Thad Jones, Bill Holman, Gil Evans, Bob Brookmeyer, Maria Schneider a Dave Holland. Je zaujímavé, ako všetky tieto vplyvy syntetizuje do kompaktného jazyka. Vďaka dokonalému zvládnutiu kompozičných postupov vlastných klasickej hudbe i jazzu počujeme v jeho aranžmánoch poctivé skladateľské remeslo v kombinácii s afroamerickým chápaním rytmu. Nie div, že mu po relatívne krátkom čase obmedzenia vyplývajúce zo spolupráce s hudobníkmi generačne i esteticky vzdialenými modernejšiemu chápaniu žánru začali prekážať. Pre pochopenie súvislostí treba spomenúť aj fakt, že Jakabčic v rokoch 1992–2011 učil na bratislavskom Konzervatóriu predmet aranžovanie populárnej hudby a jazzu. Tu spoznal viacerých hudobníkov, s ktorými dodnes v bigbande spolupracuje. Marián Ševčík, Ľubomír Šrámek, Erik Rothenstein, Miloslav Suchomel, Martin Ďurdina či Ondrej Juráši boli v čase jeho pedagogického pôsobenia študentmi Konzervatória.
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.