Ako sa dá životný štýl „virtuózneho interpreta“ uchrániť v podmienkach dneška? Ako si príprava na klasický koncert rozumie so stride pianom a saxofónom? Možno je škoda zužovať rozhovor s takou všestrannou osobnosťou, akou je – dnes už multiinštrumentalista – Ladislav Fančovič, len na tieto okruhy, no do týchto otázok ma pobáda vlastná zvedavosť…
JK: Ilju Hurníka sa v jednom rozhovore spýtali, či si ešte niekedy len tak sám pre seba zahrá na klavíri. Odpovedal, že áno, lenže hneď ako narazí na prvé zaváhanie, neodolá, a skončí sa to zase pri drilovaní… Vy si dokážete „len tak pre seba zahrať”?
LF: To je zaujímavá otázka. Naozaj veľmi, veľmi málokedy. Aj to väčšinou len vtedy, keď chcem vyskúšať nejaký nástroj, takže to vlastne ani v takom prípade nie je „len tak“. Dokonca si často pri študovaní nejakej úžasnej skladby poviem, že si ju zahrám aj po vypršaní termínu koncertu, ale ešte nikdy k tomu neprišlo. Skladba okamžite po odohraní ide na vedľajšiu koľaj a nahradia ju ďalšie, ktoré sú v poradí.
JK: Takže na vine je nedostatok času, hlad po hudbe stále ostáva…
LF: Je to skôr spôsobené dobou, ktorú žijeme. Núti nás ísť do absolútneho maxima, čo sa týka termínov a záväzkov. Ja si napríklad za posledné roky nepamätám ani jeden deň, kedy by som si mohol večer s čistým svedomím povedať, že som stihol všetko, čo som chcel…
JK: Myslím, že práve pre hudobného profesionála vašej kategórie platí, že svojho najprísnejšieho nadriadeného si už od detských čias nosí sám v sebe.
LF: Presne tak.
JK: Hovorí sa, že „umenie je rehoľa“. Ak v dnešnej dobe stretneme na ulici rehoľníka, akoby k nám zavanul duch celkom inej doby a dimenzie existovania. Ale presne toto vlastne platí aj o každom, kto sa na vrcholovej úrovni venuje hudobnému nástroju. V čom človeka takýto druh práce osobnostne poznačí? Ako ho mentálne vyformuje?
LF: Predovšetkým, výkonný umelec musí presne poznať svoje schopnosti a rýchlosť, akou vie pracovať. To je úplne kľúčové pri rozhodovaní sa, či prijať to alebo ono, či sa ďalší projekt dá časovo skombinovať s naštudovávaním iného… Táto schopnosť kalkulácie je veľmi dôležitá, inak sa môžete dostať do celkom slušnej šlamastiky, ak zistíte týždeň pred koncertom, že ste s cvičením začali neskoro. S týmto súvisí aj pocit zodpovednosti, ale aj čistého svedomia z prípravy, ktoré je zase rozhodujúce pre sebavedomie na pódiu. Ak máte pochybnosť o tom, či ste urobili počas študijného procesu naozaj maximum, tak to podpíli váš pocit istoty, čo sa môže skončiť fatálne.
JK: Do každodenného života v ktorejkoľvek dobe veľmi rýchlo presakujú súčasné nové technológie. Pri cvičení na jednom výsostne akustickom nástroji som si nedávno uvedomil, že používam digitálnu ladičku, digitálny metronóm, noty mám aj na čítačke, intonáciu aj repertoár trénujem s prednahratými trackmi… Ako veľmi ovplyvnil dnešný stav technického pokroku život vrcholového klaviristu? Sú tieto vplyvy aj negatívne?
LF: Ja som zostal v tomto asi trošku zaseknutý v minulom storočí. Samozrejme, používam výdobytky modernej doby, ktoré uľahčia fungovanie a zefektívnia niektoré procesy, napr. písanie nôt, alebo nahrávanie hudby na vysokej technologickej úrovni, ktoré zaručuje čo najvernejší zvukový obraz toho, čo vám skutočne ide z nástroja a akustiky sály. Dokonca som asi pred dvoma rokmi mal aj tendenciu podľahnúť čítaniu nôt z iPadu. Postupne som si však uvedomil, že je to v rozpore s mojím vnútrom, a zďaleka sa to nedalo porovnať s pocitom, ktorý mám pri hraní z krásnych originálnych, často aj veľmi starých, papierových nôt. Ale nové technológie určite nevnímam negatívne, aspoň mi teraz v rýchlosti nič nenapadá. A ladičku a metronóm samozrejme používam digitálne, je veľká výhoda, že tieto veci máte prakticky stále pri sebe.
JK: Zdá sa mi však, že veľká sila technológií uľahčuje víťazstvo aj všetkým tým elementom v živote, ktoré nás rozptyľujú a vábia k interakcii, čím nás v konečnom dôsledku ukracujú o čas a sústredenosť. Dokážete sa dostatočne izolovať a obhájiť svoj čas pre sústredenie?
LF: V tomto máme my hudobníci veľkú výhodu oproti ľuďom, ktorí nonstop pracujú pri počítači. Aj pri ňom si viete vypnúť nežiaduce elementy, no keď si sadnete k nástroju a otvoríte Chopinov klavírny koncert, všetky ostatné lákadlá sociálnych sietí a podobné veci sú okamžite zabudnuté.
Ale bolo by zaujímavé vedieť, ako toto vníma mladá generácia, pretože ja už som predsa len niekde inde, a neboli sme týmito novými nástrahami až tak priamo zasiahnutí.
JK: Dovolím si ešte jedno prirovnanie: určite existuje analógia medzi vrcholovým interpretom a vrcholovým športovcom. Vrcholový športovec si však počas roka berie aj čas „off season“, ktorý je nutný kvôli prevencii zranení a preťaženia. Ako predchádzate preťaženiu?
LF: Musím priznať, že som zažil situácie, keď som sa naozaj cítil na pokraji zrútenia. Boli mesiace, keď som odohral viac ako dvadsať náročných koncertov. Takéto obdobie je však väčšinou akosi prirodzene vyvážené prázdnejšími týždňami. Treba si to samozrejme aj strážiť, lebo niekedy je naozaj dôležité vedieť povedať „nie“ a myslieť trošku aj na svoje zdravie. Toto všetko však platilo v časoch, keď sa žilo normálne. Momentálne, prakticky po ročných prázdninách, sa aj na to najvypätejšie obdobie pozerám ako na najkrajšie roky života. Teším sa, že som ešte generácia, ktorá mohla zažiť cestovanie bez obáv a strachu, a hranie v preplnených sálach, niekedy s poslucháčmi aj priamo na pódiu.
JK: Ja si každý deň hovorím, že ono sa to môže vrátiť. Možno v inej forme, ale môže to byť znova pekné a radostné… A ešte k tým športovcom: pre nich je automatická aj nutnosť vhodnej životosprávy. Spánok, strava, mnohé iné návyky a rituály. Čo znamená pre vás, udržať si v tomto zmysle ideálnu formu?
LF: Áno, životospráva je určite dôležitá všeobecne, a špeciálne pre ľudí, ktorí podávajú výnimočné výkony. V hudobnom svete sa však stretávame s rôznymi extrémami. Poznám množstvo naozaj vynikajúcich umelcov, z ktorých mnohí dodržiavajú zásady zdravej výživy a venujú sa aj fyzickému cvičeniu, a zase iní akoby robili všetko pre to, aby svoj organizmus čo najviac likvidovali a trápili. A existujú aj rôzne kombinácie oboch extrémov. Oproti vrcholovým športovcom máme tú výhodu (ktorá je vlastne nevýhodou), že dokážeme podať naozaj skvelý výkon aj vo fyzicky nie úplne najideálnejších stavoch. Ale to, ako so svojím organizmom človek zaobchádza, sa...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 04/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.