Od folklórneho súboru Hornád cez úspech v televíznej súťaži Zem spieva až po spoluprácu so známymi menami pop¬ music, a to bez straty vlastnej tváre… Je Rusín, no nedávno sa predstavil na prvom koncerte na podporu Ukrajiny na bratislavskom Hlavnom námestí. Napadlo mi, že to bude asi len povrchný dojem majority, že rusínske má blízko k ukrajinskému, no predstava, že by práve Štefan Štec mohol pootvoriť okno do sveta tradičnej ukrajinskej hudby, už bola na svete. Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie.
AS: Verejnosť vás vníma ako interpreta rusínskych piesní, no v repertoári máte aj ukrajinské piesne. Aký má vzťah Rusín k ukrajinskej hudbe a kultúre?
ŠŠ: Ukrajinci sú Rusínom veľmi blízki. Hlavne západná časť Ukrajiny, ktorá bola kedysi súčasťou Rakúsko‑Uhorska. Teda Halič bola rakúska a Zakarpatie uhorské, neskôr aj ako autonómna časť 1. ČSR. To determinovalo podobný historický vývoj a kultúrnu príbuznosť. Ľvov je domovom mnohých veriacich gréckokatolíckej cirkvi, ktorá je typická pre Rusínov na Slovensku. Jazyková príbuznosť a podobná hudobná estetika zapríčinili, že sa mnoho ukrajinských piesní udomácnilo medzi Rusínmi, ba prijali ich za svoje. V tomto duchu som bol vychovávaný aj ja. Keďže za socializmu na Slovensku neboli Rusíni uznaní a mohli sme si uvádzať iba ukrajinskú národnosť, moji rodičia absolvovali základné školy s ukrajinským vyučovacím jazykom. Otec hral v amatérskom ukrajinskom divadle Dumka v Košiciach. Ukrajinská kultúra a jazyk boli popri našej rusínskej stále prítomné.
AS: Vnímate – napriek spomínanému prelínaniu – jasné kontúry medzi týmito dvomi hudobnými tradíciami?
ŠŠ: Áno určite. Ak hovoríme o rusínskej hudbe, viac‑menej máme na mysli tradičnú ľudovú hudbu. Je to hudba Valachov, ktorá pochádza z karpatského regiónu. Podobná je medzi Rusínmi na zakarpatskej Ukrajine. Starodávnejšia a menej ovplyvnená novouhorskou hudbou (napríklad čardášom) je tradičná hudba karpatských etník Bojkov a Huculov, žijúcich v horách na Zakarpatí. No stále vychádza z pastierskej hudobnej tradície, ktorá je blízka Rusínom. Rozdiel badať, keď sa posunieme ďalej na východ. Keď opustíme Karpaty, či už ideme na sever, alebo na východ Ukrajiny, mení sa aj príroda na pahorkatiny a stepi. To sa odráža aj v tradičnej hudobnej kultúre. Zacitujem ukrajinského etnomuzikológa, môjho priateľa z Kyjeva Iľju Fetysova: hudba Ukrajiny mimo Karpát je ako step. Dlhá, široká, nesie sa do diaľav, zádumčivá, nekonečná, akoby nepoznala hraníc. No my Rusíni sme ľudia z hôr. Máme presne vytýčený začiatok a koniec…
AS: To ste pekne… Dostáva sa k vám z ukrajinskej hudby len tá, s ktorou ste sa stretli prirodzene v detstve, doma na Slovensku, alebo vyrážate iniciatívne aj do tých stepí, za novými vecami?
ŠŠ: Ukrajinská hudba z detstva, to by som povedal, že to je taká povinná výbava každého Rusína či Rusínky...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 03/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.