Mária Kmeťková, harfa

Pochádzaš z hudobníckej rodiny – tvoj otec aktívne hrával v bigbítovej kapele. Ako si sa dostala k harfe?
Celé moje detstvo bolo v podstate späté s hudbou. Navštevovala som síce hodiny klavíra na ZUŠ v Myjave, avšak nikdy som príliš netúžila venovať sa klasickej hudbe profesionálne. Inklinovala som skôr k literatúre a divadlu a neskôr som koketovala s výtvarným umením a šperkárstvom. Mala som šťastie, že rodičia ma veľmi podporovali vo všetkých mojich kreatívnych „úletoch“ a ponechali mi úplnú voľnosť vo výbere môjho smerovania. Čo je harfa, som zistila až na prijímačkách na herectvo na konzervatórium. A bola to láska na prvý pohľad... (Smiech.)

Minulý rok si ukončila štúdium na bratislavskej VŠMU. Aké sú možnosti uplatnenia sa po skončení školy?
Absolvent hry na harfe má v podstate len dve možnosti: buď sa mu pošťastí získať miesto v orchestri, alebo musí zainvestovať do vlastného nástroja. Toto si veľmi intenzívne uvedomuje každý harfista už počas štúdia. Mne veľmi uľahčilo situáciu to, že už v poslednom ročníku konzervatória som sa stala majiteľkou harfy z dielne Lyon and Healy a hneď nato som začala aktívne hrávať. Bol to síce riskantný krok, ale taktiež jediná cesta, ako si splniť sen a nielen doštudovať a trpezlivo čakať na miesto v niektorom orchestri. Vlastný kvalitný nástroj mi dáva obrovskú slobodu tvoriť a experimentovať, spolupracovať s rôznymi hudobníkmi, hosťovať, nahrávať a pôsobiť v rôznorodých projektoch. Momentálne si plním všetky svoje hudobné sny, na ktoré som popri štúdiu nemala čas. Je to pre mňa to najkrajšie tvorivé obdobie.

V sólovej hre sa špecializuješ na súčasnú klasickú hudbu 20. a 21. storočia. Čím ťa oslovuje?
Luciano Berio sa vo svojej súkromnej korešpondencii s poľutovaním vyjadril o obmedzenej vízii, ktorá pretrváva od čias francúzskeho impresionizmu – že prvou asociáciou k harfe sú len „sporo odeté éterické bytosti zvodne hrajúce jemné glissandá“. Vždy sa na tom musím pousmiať, pretože i ja sama som dlho tento nástroj vnímala rovnako a bola som presvedčená, že som sa narodila pre interpretáciu diel z obdobia impresionizmu. V dielach súčasných autorov ma však fascinuje práve oslobodenie sa od ohraničenej impresionistickej farebnosti aj prostredníctvom nových, často agresívnejších spôsobov hry, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi potrebné pre komplexné a plnohodnotné naplnenie zvukového spektra harfy. Ku mne súčasná hudba prehovára veľmi zrozumiteľne, preto je dnes pre mňa jej prednostná interpretácia akási prirodzená.

V súčasnosti paralelne spolupracuješ na niekoľkých zaujímavých projektoch. Môžeš nám o tom povedať viac?
Všetky projekty sú moje srdcové, v každom z nich sa realizujem a odhaľujem všetky svoje polohy a odtiene celkom iným spôsobom. Duo nu:ovo sme založili s flautistkou Ninou Sivošovou ešte počas štúdia na VŠMU a venujeme sa výlučne interpretácii súčasnej hudby. Z chuti experimentovať so zvukom a farbami vznikla tiež spolupráca s gitaristom Petrom Fillom, s ktorým na Slovensku predstavujeme prekrásne meditatívne dielo Alana Hovhanessa Spirit of Trees pre harfu a gitaru. V hudobno-tanečnom projekte s tanečníčkou a choreografkou Ivanou Kučerovou sme realizovali veľmi intímny dialóg cez improvizovaný scénický tanec na menej známu filmovú hudbu Yanna Tiersena prekomponovanú pre harfu sólo. Trio Cinnamon a duo s Andreou Bučkovou sú moje „neklasické“ hudobné projekty. Keďže rada experimentujem, považujem akékoľvek predsudky a obmedzenia v hudbe za zbytočné.

Nedávno ste s Andreou Bučkovou vydali debutový album In the middle of... O čom je tento album?
Je pre mňa zázrak, že sa nám podarilo vydať debut, ktorý v štúdiách Slovenského rozhlasu produkoval Maroš Hečko. Hudobne je In the middle of... o prepojení prvkov etna, jazzu, šansónu, popu i vážnej hudby, avšak bez potreby vtesnávať sa do vyhraneného žánru. Je to presne tá hudba, v ktorej sa môžem absolútne slobodne a pravdivo realizovať, naplno ju prežiť, improvizovať a len tak si plávať vo zvuku a emócii. Keď som po prvýkrát počula Andreu spievať a hrať na klavíri jej vlastné skladby, mala som zimomriavky. A mám ich dodnes. Jej hudba sa ma dotýka. Hravá vo zvuku, hlboká vo výpovedi.

Na čom momentálne pracuješ a čo ťa čaká v najbližšej sezóne?
Okrem spomenutých projektov a koncertovania mám momentálne obrovskú chuť pripraviť repertoár s violončelom a taktiež ma nesmierne láka experiment s elektronickou hudbou. V posledných mesiacoch ma však asi zo všetkého najväčšmi fascinujú pohyb, tanec a vzdušná akrobacia. Už v súčasnosti na koncertoch s Andreou experimentujeme s prepájaním hudby a tanca. V júni sme v Prahe odohrali koncert v spolupráci s Pražským cirkusom Mlejn, s ktorým by sme isto chceli ešte niečo podobné zrealizovať. V tomto duchu tiež pripravujeme na jeseň nový audiovizuálny projekt s hudbou, tancom a projekciou v spolupráci s úžasným tímom z Multimediálneho priestoru pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v Topoľčanoch.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.