Medzi špičky svetového interpretačného umenia patrí srbský perkusionista Nebojša Jovan Živković, ktorý bol hosťom jubilejného 10. ročníka festivalu Hudba pod diamantovou klenbou. Jeho koncertu v Kremnici predchádzali interpretačné kurzy v Banskej Bystrici.
Aké boli kurzy z vášho pohľadu?
Banskú Bystricu som nepoznal, no z Akadémie umení, na ktorej sa workshopy konali, mám veľmi dobrý pocit, ale čo je najdôležitejšie: na kurzoch som očakával účasť najviac desať ľudí. Na moje veľké prekvapenie ich v sále počas prvého dňa sedelo približne päťdesiat! A neboli to len Bystričania – prišli z mnohých kútov Slovenska. Ten záujem ma nadchol.
Čo zahŕňal váš pobyt na Slovensku?
Okrem kurzov v Bystrici koncert v Kremnici na festivale Hudba pod diamantovou klenbou. Na sólovom recitáli hrám nielen na na marimbe, ale aj africkom bubne djembe a na koncertnom rytmickom bubne snare drum. Zároveň predstavím špeciálny hudobný nástroj, vyzerajúci ako malé UFO, volá sa hang. Hrám klasickú i súčasnú hudbu.
O vašej marimbe sa hovorí, že je „stradivárkami medzi marimbami“...
Mám dva nástroje. Ten, ktorý som si priviezol na Slovensko, je štandardným sériovým nástrojom japonskej značky. Je to bežne dostupný model vysokej kvality. Nástroj od rovnakého výrobcu, ktorý som nechal doma, je ale modifikovaný top model. Možno ho skutočne prirovnať k stradivárkam: ide totiž o svetový unikát. Vyrobili ho špeciálne podľa mojich špecifických požiadaviek a korekcií v japonskom Hamamatsu. Má nielen vylepšený zvuk, ale technické parametre sú prispôsobené hre na pódiu.
Na slovenských pódiách je marimba málo frekventovaná. Ako ju prijímajú vo svete?
My marimbisti sme stále veľmi malou skupinou, cítime sa v úzadí. Máme problém dostať sa na pódiá veľkých koncertných sál, presvedčiť organizátorov. Minulý mesiac som hral tri koncerty s Minnesotským symfonickým orcherstrom v Minneapolise. Prišlo sedemtisíc ľudí a bolo to úžasné. Keď sa dostaneme na scénu, dokážeme poskytnúť auditóriu plnohodnotné zážitky. Aj po spomínanom koncerte prišla za mnou jedna staršia pani a povedala: „Bolo to fantastické, ďakujeme. Stále tu máme len klavír a husle, vaše vystúpenie bolo skutočným oživením.“
Marimba nie je „klasickým“ nástrojom. Ako ide dokopy s klasickou hudbou?
Máme k dispozícii obrovské množstvo transkripcií: napríklad všetky Bachove violončelové suity, partity a sonáty, niektoré Schumannove klavírne skladby, Debussyho hudbu, husľové klarinetové a klavírne koncerty. Sú hráči, ktorí sa venujú len interpretácii klasických skladieb. Treba si uvedomiť, že na marimbe je možné hrať štyrmi paličkami. Samozrejme aj viacerými, no v tom prípade interpret stráca flexibilitu.
Koľkými paličkami dokážete hrať naraz vy?
Mnohí hrajú šiestimi, no existujú „blázni“, ktorí používajú naraz aj osem paličiek. Ak však máte v každej ruke štyri paličky, už sa nedajú flexibilne ovládať – sú nastavené na jedinú štruktúru bez možnosti variability. Takže najvýhodnejšie je hrať štyrmi...
Kedy ste začali s kompozičnou činnosťou?
Ako tínedžer som sa stal hráčom na bicích a v rovnakom čase som začal písať hudbu. Začalo to komponovaním populárnych piesní. U mňa sa to po celý čas ťahá paralelne. A keď som v osemnástich začal študovať hru na perkusiách, pridružilo sa k tomu aj štúdium kompozície. Ale — to musím zdôrazniť — u mňa ide o paralelu v blokoch. Teda — keď komponujem, všetka interpretačná činnosť ide bokom. Naopak — keď hrám, nekomponujem. Napríklad tri mesiace komponujem a nehrám a následne šesť mesiacov hrám bez toho, aby som napísal čo i jednu notu.
Ako hodnotíte podmienky, v ktorých študujú na Slovensku záujemcovia o tento druh hudby?
Komplikovaná otázka. V prvom rade som veľmi pozitívne prekvapený úrovňou hry poslucháčov banskobystrického Konzervatória, konkrétne ich hrou na bicích nástrojoch. Ale čo sa týka výkonov hráčov na melodických nástrojoch (marimba, vibrafón, xylofón), ste stále „rozvojovou“ krajinou. Ale uvedomujem si, že ide o konzervatoristov. Skutočne ma však zaskočilo, že na Slovensku neexistuje možnosť vysokoškolského štúdia hry na bicích nástrojoch. Je to deficit obrovských rozmerov, ktorému nerozumiem. Treba vykonať nápravu. Vrelo to odporúčam.
Nebojša Jovan Živković (1962) – je kritikou označovaný za jedného z najlepších hráčov na marimbe a perkusiách. Pôvodom Srb študoval hudobnú teóriu a hru na perkusiách v Mannheime a Štutgarte. Ako sólista vystupoval so Štutgartskou filharmóniou, Mníchovským symfonickým orchestrom, Belehradskými filharmonikmi, Thessaloniki State Orchestra Greece, Osaka Festival Orchestra, National Symphony Orchestra Costa Rica, Litovským štátnym symfonickým orchestrom, Slovinskou filharmóniou a ďalšími prestížnymi orchestrami.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.