V novembri oslávil prvý slovenský jazzový web SKJAZZ.SK narodeniny. Už pätnásť rokov prináša čitateľom denne nové informácie z jazzového diania, má pravidelné rubriky a disponuje obrovskou databázou fotografií jazzmanov a jazzmaniek z celého sveta. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s jeho zakladateľom a majiteľom Patrickom Špankom o histórii aj zmenách v online priestore ale aj o hudbe, akú nemá rád.

  • Aké boli tvoje pohnútky na založenie portálu a ako pred pätnástimi rokmi vznikal?

Na Mikuláša v r. 2003 som sa z interného zamestnanca Slovenského rozhlasu, kde som pôsobil 5 rokov ako elév ešte počas štúdia na vysokej škole a potom od augusta 1984 ako redaktor a dramaturg so špecializáciou na jazz, stal externým spolupracovníkom. Po 24 rokoch som bol zrazu bez svojho milovaného jazzu. Čo teraz? Chcel som pri ňom ostať, tak som si založil prvý slovenský online jazzový magazín www.skjazz.sk. Robil som takmer to isté ako v rozhlase, ale v inej forme. A hlavne som mohol konečne cestovať na zahraničné festivaly, len som si to musel finančne zabezpečiť.

  • Pamätáš si ešte na svoj prvý článok?

Bolo to ešte na gymnáziu, do školského časopisu, kde som takisto od prvého ročníka založil a viedol jazzový krúžok. Vždy v piatok od druhej hodiny poobede sme sa schádzali vo fyzikálnom labáku a počúvali jazzové platne, až kým nás školník okolo siedmej večer nevyhnal domov.

  • Odkiaľ ste tie platne v čase socializmu mali?

Všetko to boli súkromné zdroje členov nášho hudobného krúžku, spolužiakov a kamarátov. Buď niekoho rodičia robili na Západe či v diplomatických službách, alebo jednoducho strýko poslal poštou... Počúvali sme všetky druhy jazzu, ale občas sme „klesli“ aj do progresívneho rocku a podobne.

  • Ako si sa vlastne dostal k jazzu a akú hudbu máš rád?

S jazzom som sa stretol cez prázdniny medzi 8. a 9. triedou na základnej škole. Bola to swingová hudba orchestra Tommyho Dorseyho. Asi cez nejakého kamaráta, to už si dnes nepamätám. Mám rád všetky štýly moderného jazzu – čiže od swingu až po súčasný jazz. Za „komančov“ to bolo okno do sveta slobody – čo vlastne platí dodnes! Nie som veľkým fanúšikom free jazzu, lebo v mnohých prípadoch je to podvod. Niekto, kto len trochu zvládne nástroj, už hrá free jazz alebo, ako sa dnes hovorí, contemporary music. Čím som starší, tým radšej sa vraciam do čias bebopu a hardbopu a veľmi sa mi páči škandinávsky jazz, ktorý je už vo svete pojmom a v ňom aj vidím budúcnosť jazzu.

  • Každý portál má iné kritériá na výber obsahu, aké sú tie tvoje?

... pokračovanie článku v čísle 12/2020. Teraz aj v PDF tu.

Aktualizované: 28. 07. 2022
x