Bola to v slovenskom kontexte malá senzácia, keď jeho Kvarteto siahajúcich chápadiel na Pohode v lete 2018 odpremiéroval Kronos Quartet. Už vtedy sa začala rodiť myšlienka na pokračovanie, ktoré by bolo poctou Georgeovi Crumbovi a jeho kultovému dielu Black Angels. A nové kvarteto aj vzniklo, no pôvodný zámer prekryla prítomnosť celkom novej témy. Stal sa ňou príbeh Barbory a Vojtecha Gálovcov, rodičov Fedora Gála a Egona Gála, osudovo poznačený vojnou, prenasledovaním a koncentračnými tábormi. Prvá verzia nového diela – Black Angels Songs Book I – pre sláčikové kvarteto zaznela symbolicky 17. novembra minulého roka v električke na Trnavskom mýte v Bratislave; tá druhá, Book II, zvukovo výrazne pozmenená pomocou elektroniky, opäť symbolicky, 14. marca v Bytči, v parku, ktorý sa nachádza na mieste bývalého židovského cintorína. Komplet aktuálne vychádza vo vydavateľstve Tothem Records v podobe digitálneho albumu, ale aj ako LP. Nielen o tom sme sa rozprávali s autorom Black Angels Songs, skladateľom MIROSLAVOM TÓTHOM.
- Motívom vzniku tvojho predchádzajúceho kvarteta bola pred troma rokmi dvojnásobná vražda; teraz sme opäť pri politicky motivovanej skladbe, hoci trocha iného druhu. Myslíš si, že skladateľ by sa mal vo svojej tvorbe vyjadrovať k aktuálnym spoločenským a politickým témam? Stretávam sa totiž s presne opačnými názormi, teda že umelec by sa mal držať svojho remesla a ostať apolitický. Aký je tvoj postoj?
Medzi oboma kvartetami je odstup troch rokov a dalo by sa na ne pozerať ako na politicky motivované skladby, no toto pomenovanie nie je správne. Ide tu viac o inšpiráciu konkrétnymi príbehmi. Pri Kvartete siahajúcich chápadiel to boli dvaja zavraždení ľudia – investigatívny novinár a archeologička –, pri Black Angels Songs je to príbeh hospodára z dnešnej Partizánskej Ľupče a jeho panej, ktorá pracovala ako účtovníčka v štátnom podniku na triedenie kovov. Pri týchto príbehoch nezohľadňujem nejakú politickú motiváciu, ale ide skôr o pripomenutie toho, že naše dnešné reálie sa až tak veľmi neodlišujú od tých minulých, že k príbehom, ktoré sa stali ľuďom ako Vojtech Gál, by mohlo dôjsť aj v dnešných časoch.
- Ide ti teda o zachovanie alebo obnovovanie historickej pamäte?
To by bol pomerne vysoký nárok. Ak sa mi podarilo vytvoriť nejakú dokumentárnu stopu, ktorá bude žiť spoločne s hudobným dielom, je to minimum, čo môžem spraviť – pretože nie som politik, som hudobník a tak to aj navždy zostane. Black Angels Songs sme uviedli v parku na Gaštanovej ulici v Bytči na mieste bývalého židovského cintorína, ktorý zničila paneláková výstavba z roku 1979, pričom telá pochovaných ani neboli exhumované a prenesené na iné miesto. To nebola priamo motivácia vzniku diela, ale až ex post nápad organizátora, Kultúrneho centra Hviezdne noci, ktorý otvoril tému dodnes pomerne vypuklého problému, čím nakoniec obnovuje akési historické svedomie.
- Ako by si pomenoval tento problém? Fedor Gál vo svojom príhovore, ktorý je akoby dôvetkom k nahrávke oboch kníh kvarteta, hovorí o tom, že nielen obete, ale aj vrahovia by mali mať mená, že je veľmi ľahké zabíjať z anonymity, bez pocitu viny a bez trestu. V tom vidím paralelu s dneškom, keď človek z pohodlia anonymity – alebo falošnej identity – na sociálnych sieťach môže metaforicky „zabíjať“ druhých bez pocitu viny či hrozby trestu.
Toto Fedorovo vyjadrenie chápem tak, že je veľmi jednoduché vraždiť „z davu“ bez toho, aby za to človek musel niesť zodpovednosť. Tým problémom je tematika vojnového slovenského štátu, tematika Jozefa Tisa ako prezidenta a kňaza. Ešte pred tým, ako som začal písať Black Angels Songs, som mal v slovenskej hudobnej obci viacero vášnivých diskusií o tejto postave, keď sme sa rozprávali o slovenskej hudbe vo vojnovom období. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa ho zastávali a hovorili, že táto minca má dve strany, že Tiso priniesol množstvo pozitív a že vďaka nemu situácia nebola až taká zlá, ako by mohla byť. S tým som sa nikdy nevedel stotožniť a ani sa nikdy na sto percent nestotožním, hoci sa nechcem na túto tému pozerať celkom čierno‑bielo. Motivovalo ma to však hlbšie sa zaoberať dejinami tohto obdobia.
- S Fedorom Gálom si spolupracoval už dávnejšie; videozáznam rozhovoru s ním bol súčasťou jedného dielu projektu Frutti di Mare, čo bolo – ak ma pamäť neklame – okolo roku 2007a témou bola propagácia nacistickej symboliky v kníhkupectvách… Čo ťa opäť priviedlo k Fedorovi Gálovi a k príbehu jeho rodičov?
Frutti di Mare sa odohralo asi pred štrnástimi rokmi a týkalo sa otázky, prečo bola v kníhkupectvách Lacné knihy vyhradená polička s literatúrou, ktorá ikonizovala hákový kríž a bol tam ponúkaný Mein Kampf bez komentára, a prečo to spoločnosť – hoci išlo akoby o drobný detail – akceptovala… No k príbehu Fedorových rodičov som sa dostal vďaka nášmu stretnutiu pred dvoma rokmi, keď som hľadal nosnú tému pre nové kvarteto. S Davidom Harringtonom z Kronos Quartet sme sa rozprávali o koncepcii Black Angels Songs, ktoré mali byť dedikáciou Crumbovým Black Angels spred päťdesiatich rokov, no stále som nebol presvedčený o tom, či práve ja mám byť autorom takejto dedikácie. Crumb totiž svojím dielom vyjadroval frustráciu z vietnamskej vojny a pre mňa ako človeka zo stredoeurópskeho regiónu bolo pomerne ťažké nejako nadviazať na túto tému. Hľadal som teda v úplne iných reáliách: v karpatskom oblúku, od Rusínov až po Bosnu a Hercegovinu. Nechcel som však hovoriť všeobecne, ale cez príbeh konkrétnej postavy. A aj keby sa mohlo zdať, že Fedor Gál je pomerne medializovanou osobou a o svojom otcovi hovoril aj v dokumentárnom filme Krátka dlhá cesta, o Vojtechovi Gálovi vlastne nevieme takmer nič. A to znamená, že ak o ňom nevieme nič, nevieme nič ani o ďalších desaťtisícoch ľudí s podobným osudom.
- Podnikol si aj nejaké vlastné historické bádanie? Ako si pokračoval po tom, čo sa už vykryštalizoval centrálny príbeh?
Ešte predtým, ako som skladbu začať písať ako priamu dedikáciu Vojtechovi a Barbore Gálovcom, som...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 05/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.