30. januára by mal 85 rokov. Huslista, pedagóg a dirigent, ktorý vyžarovaním, ale najmä obrovskou činorodosťou, neustálou chuťou prispievať k bohumilým aktivitám, patril k tým, u ktorých si ťažko predstavujeme, že tu raz už nebudú. Zo životopisu Bohumila Urbana sa vynárajú dve základné línie – pedagogická činnosť na žilinskom Konzervatóriu a verejná služba v organizačnej, inštitucionálnej oblasti. V oboch dokázal, že ak správne, zmysluplne konáme na regionálnej úrovni, môže to mať celospoločenský dosah.
30. januára by mal 85 rokov. Huslista, pedagóg a dirigent, ktorý vyžarovaním, ale najmä obrovskou činorodosťou, neustálou chuťou prispievať k bohumilým aktivitám, patril k tým, u ktorých si ťažko predstavujeme, že tu raz už nebudú. Zo životopisu Bohumila Urbana sa vynárajú dve základné línie – pedagogická činnosť na žilinskom Konzervatóriu a verejná služba v organizačnej, inštitucionálnej oblasti. V oboch dokázal, že ak správne, zmysluplne konáme na regionálnej úrovni, môže to mať celospoločenský dosah.
Už pri zbežnom pohľade na zoznam Urbanových žiakov huslistov človeku napadne, že ide možno o najúspešnejšieho slovenského husľového pedagóga. A to nielen merajúc podľa „olympijských mét“, berúc do úvahy medzinárodne zatiaľ najúspešnejšieho slovenského huslistu Dalibora Karvaya, s víťazstvom na Oistrachovej súťaži v Moskve a úspešnou sólovou kariérou, či staršieho Jindřicha Pazderu, laureáta Pražského jara, absolventa Čajkovského konzervatória u Leonida Kogana, aktívneho sólistu a primária prestížneho Stamicovho kvarteta. Z Urbanovej triedy, z „regionálneho“ konzervatória, vyšla široká základňa vynikajúcich huslistov presahujúcich rámec slovenskej hudby. Dostatočne výpovedný je výpočet jeho žiakov koncertných majstrov (Alexej Rosík – Orchester Národného divadla v Prahe, Vladimír Harvan a Arpád Patkoló – Orchester Opery SND, Ernest Patkoló – ŠKO Žilina, Orchester Istanbulskej opery, či najnovšie Dalibor Karvay v orchestri Viedenských symfonikov...), jeho žiaci sa dostali aj do tých najprominentnejších orchestrálnych kolektívov, ako napríklad Marián Leško k Viedenským filharmonikom. Bolo len prirodzené, že z triedy jedného zo zakladateľov Štátneho komorného orchestra Žilina sa profilovali koncertní majstri a vedúci skupín v tomto dôležitom telese, ako František Figura, Marián Remenec či violista Zoltán Baláž. Prominentnými žiakmi žilinského pedagóga sú aj barokový huslista Miloš Valent, hviezda jazzových huslí Stanislav Palúch či primárius Orchestra Lúčnice Martin Sleziak. Nie je to náhoda, mnohí Urbanovi žiaci spomínajú, že napriek prísnosti a logickému zameraniu štúdia na klasickú hudbu sa skôr či neskôr dokázal nadchnúť aj pre ich iné hudobné záľuby. Urbanov odkaz šírili a šíria jeho žiaci pedagógovia: Jindřich Pazdera na pražskej AMU, Ľubomír Kudja a Zuzana Kállayová-Guttenová na žilinskom Konzervatóriu, ale aj Dalibor Karvay na viedenskej Musik und Kunst Privatuniversität. Za 45 rokov vyšlo zo žilinskej Urbanovej triedy 58 huslistov.
Začiatkom 60. rokov stál Bohumil Urban pri zrode Symfonického orchestra mesta Žiliny, ktorý sa neskôr r. 1974 transformoval na Štátny komorný orchester Žilina. Bol to Bohumil Urban, kto r. 1990 inicioval vznik medzinárodného festivalu mladých interpretov, dnes známy ako Stredoeurópsky festival koncertného umenia Allegretto Žilina. K zásadným profesionálnym gestám legendárneho žilinského pedagóga treba prirátať aj presadenie štatútu mimoriadneho študenta konzervatória pre najtalentovanejšie deti – prvými mimoriadnymi konzervatoristami na Slovensku sa stali práve Urbanovi žiaci, 12-ročný František Figura a 10-ročný Jindřich Pazdera, neskôr aj jeho najprominentnejší žiak Dalibor Karvay.
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.