Oneskorene, začiatkom roka sme sa dozvedeli smutnú správu, že 14. novembra 2021 doma vo svojom byte vydýchla naposledy organistka, čembalistka a pedagogička Erika Hahnová. Je akosi neprirodzené a ťažké predstaviť si, že túto o dvoch barlách čiperne sa pohybujúcu dámu, zvyčajne sršiacu životnou energiou a humorom, ktorá ešte pred nejakými rokmi dofrčala na každú akciu či koncert na svojej malej fiatke, už nebudeme viac stretávať.
Narodila sa 25. 5. 1942 v Bratislave v rodine s dlhšou hudobnou tradíciou, takže už od piatich rokov sa doma učila hrať na klavíri. Ako sedemročná sa začala učiť aj hre na husliach u H. Šimáčka na hudobnej škole. Na Štátnom konzervatóriu v Bratislave bola v r. 1959–1964 žiačkou Irmy Skuhrovej. Jej pedagogické vedenie a zásady ctila po celý svoj život, nesmierne si ju vážila, stala sa jej priateľkou a neúnavne vydávala o nej pozitívne svedectvo do konca svojho života. So záujmom rada navštevovala každoročne konanú celoslovenskú Prehliadku mladých slovenských organistov, ktorej tradíciu v r. 1973 prof. Skuhrová založila. V podobne veľkej úcte mala na VŠMU pôsobiaceho staršieho organového pedagóga Ernesta Rieglera‑Skalického. Na VŠMU študovala organovú hru v triede Dr. Ferdinanda Klindu a čembalo u Štefana Németha‑Šamorínskeho. Svoje znalosti a bádanie z čias, ktoré sú nám dnes už značne vzdialené, zhrnula v mimoriadne cennej štúdii Vývoj organovej pedagogiky v Bratislave (In: Hudobná výchova a umelecké školstvo v Bratislave, str. 122–128, MDKO Bratislava, 1982). Zaznamenala v nej zrod a budovanie odboru hra na organe v prostredí umeleckého hudobného školstva od začiatku po 60. roky 20. storočia. V ich druhej polovici, v čase politického odmäku, sa jej v rámci nášho socialistického školstva podarilo niečo celkom výnimočné – na základe štipendia navštevovať Vysokú hudobnú školu F. Liszta vo Weimare (1965–1967), kde študovala organovú hru u legendárneho organistu a improvizátora Johannesa‑Ernsta Köhlera, ako aj hru na čembale (u K. E. Ibeho). Po úspechoch na domácich súťažiach prenikla už počas štúdií aj na medzinárodné podujatia a získala čestné uznania z 2. kola na medzinárodných organových súťažiach Pražská jar (1966) a J. S. Bacha v Lipsku (1968). Jej koncertný repertoár zahŕňal skladby všetkých štýlových období, a to nielen od zahraničných, ale aj domácich skladateľov (starí majstri, M. Moyzes, D. Kardoš, J. Zimmer, A. Očenáš, J. Beneš, premiérovo uviedla napr. náročné Concerto pro organo solo Š. Németha‑Šamorínskeho). Pravdepodobne ako prvá na Slovensku naštudovala cyklus Umenie fúgy BWV 1080 J. S. Bacha vo vlastnej organovej úprave (podrobnejšie v HŽ 4/1972). Zamestnať organistov počas socializmu bolo problematické, napr. v rokoch 1969–1971 pracovala ako odborná asistentka na hudobnom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave. Nahrala rad organových i čembalových skladieb do fonotéky rozhlasov v Bratislave, Ostrave, Nemeckej demokratickej republike i v Maďarsku. Spolupracovala i s Československou televíziou. Sľubne rozbehnutú koncertnú činnosť doma i v zahraničí, žiaľ, pretrhli dve dopravné nehody v 70. rokoch minulého storočia, ktoré vážne ohrozili jej život, a ako zdravotne ťažko postihnutá sa musela pohybovať o barlách. Nezlomný charakter a pevná vôľa živená praktizujúcou katolíckou vierou jej pomohli oddať sa ďalším úlohám vrátane pedagogickej činnosti. Na vlastné uši som ju však ešte niekedy začiatkom 90. rokov počul vynikajúco hrať na koncerte v Kostole sv. Don Bosca v Bratislave na Trnávke (o. i. náročné Bachovo Prelúdium a fúgu G dur BWV 541), čo ju pri jej zdravotnom obmedzení muselo stáť nepredstaviteľnú námahu pri príprave i samotnom umeleckom výkone. Pravdepodobne ako prvá na Slovensku si zaobstarala (popri dvojmanuálovom čembale a krídle) už v čase hlbokého socializmu na domáce cvičenie aj elektronický organ, dvojmanuálový nástroj s pedálom od nemeckej firmy Ahlborn. S vedením firmy udržiavala naďalej kontakty a niekedy v prvej polovici 90. rokov usporiadala v Bratislave prezentáciu jej nástrojov.
Som jedným z viacerých, ktorých Erika doma učila organovej hre. V r. 1989–2000 vyučovala ako odborná asistentka hru na klavíri študentov na Katedre hudobnej vedy FF UK. V tomto prostredí súčasne nezištne pomáhala s činnosťou i organizáciou koncertov ansámblu Camerata Comeniana Bratislavensis (vrátane prepravy nástrojov a účinkujúcich svojou fiatkou) kolegyni doc. Kristíne Izákovej, ktorá tento súbor zameraný najmä na interpretáciu starej hudby založila a viedla. Erika Hahnová sa zároveň ako klavírny pedagóg s láskou venovala aj žiakom ZUŠ sv. Cecílie v Bratislave od jej vzniku v r. 1998 do r. 2005. Po celý život si dopĺňala a rozširovala svoje vedomosti z domácej i zahraničnej (najmä nemeckej) odbornej literatúry, vrátane pedagogicko‑metodickej, ako aj z rozsiahleho notového materiálu nielen pre organ, ale aj pre klavír (čembalo) a komornú hru.
Pri spätnom pohľade mi je jasné, že jej znalosti (otázky interpretácie, štýlovosti, estetiky, hudobnej pedagogiky, zvuku nástrojov vo vzťahu k akustickým vlastnostiam priestorov) nielen vysoko prevyšovali vtedajší slovenský štandard, ale boli aj oslobodzujúco nezávislé od mnohých zakorenených tradičných domácich náhľadov a predsudkov. Ostávam presvedčený, že jej široký odborný potenciál nebol v našich vtedajších slovenských pomeroch náležite docenený a využitý. Vďaka, Erika.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 05/2022
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.