Tradícia koledovania je známa aj vo východnom kresťanstve. Gruzínsko, ktoré má dlhú históriu, bohatú na staré zvyky a sviatočné tradície, je vo svete známe svojou originálnou polyfonickou hudbou. Okrem cirkevných spevov sú obľúbené ľudové vianočné piesne alilo, ktoré sa kedysi spievali na dedinách najmä počas koledných sprievodov od domu k domu.
Zvyky a tradície
Prípravy na Vianoce sa v Gruzínsku začínali už na jeseň. Od konca novembra sa vykrmovalo prasa a držal sa predvianočný šesťtýždňový pôst, počas ktorého sa nejedlo mäso ani mliečne výrobky. Dvadsiateho štvrtého decembra (podľa moderného kalendára 6. januára), deň pred Božím narodením, vstávali ženy skoro ráno a ešte pred východom slnka pripravovali tradičné korkoti – varené pšeničné krúpy so soľou a cibuľou, alebo na sladko s medom, hrozienkami a vlašskými orechmi. Pre každého člena rodiny sa piekli bochníčky (gvezeli) s vajíčkom v tvare polmesiaca, ktoré sú populárnym vianočným jedlom dodnes. V ten deň sa pri príprave jedla tiež v modlitbe prosilo svojich zosnulých o odpustenie. Potom sa so sviečkou nad troma kúskami chleba a pohárom vína odriekala modlitba o Božie požehnanie, napríklad: „Bože, koľko je tu orechov, toľko dobra nám daj.“ Podobne ako v celom kresťanskom svete, aj v Gruzínsku boli a dodnes sú Vianoce rodinným sviatkom. V deň Božieho narodenia (25. december), po nočnej alebo rannej bohoslužbe v chráme, sa doma prestieral slávnostný stôl s pečeným prasiatkom, bochníkmi, vínom a inými pochúťkami, za ktorý si rodinní príslušníci sadali po krátkej modlitbe. Príchodom socializmu a ateistickej ideológie sa však zmenil nielen politický systém, ale, žiaľ, aj spôsob rozmýšľania ľudí. Komunistické represie voči náboženstvu spôsobili vyľudňovanie chrámov, šírenie ateizmu a potláčanie pravoslávnych tradícií. Počas 20. storočia si Gruzínci v mestách či horských oblastiach, i napriek tomu, že nemohli chodiť do chrámu, kresťanské tradície udržiavali v súkromí.
V roku 1918 bola uzákonená zmena civilného kalendára z juliánskeho na gregoriánsky. Cirkevný kalendár sa však nezmenil a dodnes ostal juliánsky, čo v praxi znamená trinásťdňový posun. Dovtedy oslava Nového roku, osem dní po Božom narodení, v pravoslávnej cirkvi úzko súvisela s odovzdaním tohto sviatku (31. december) a následným slávením Kristovho obrezania a pamiatky sv. Bazila Veľkého 1. januára. Zaujímavosťou, na ktorú si dnes málokto pamätá, je, že tradičný novoročný gruzínsky stromček – čičilaki z tenko nastrúhaných lieskovcových alebo orechových vetvičiek – symbolizuje fúzy sv. Bazila. Dnes sa Nový rok oslavuje bez akéhokoľvek náboženského kontextu, moderne, týždeň pred pravoslávnymi Vianocami (7. januára), a druhýkrát, neoficiálne, aj podľa starého kalendára 14. januára. Darovanie darčekov na Nový rok je pomerne nový zvyk z 20. storočia a najčastejšie sa týka malých detí.
Koledy
Koledovanie je fenomén, s ktorým sa stretávame v histórii mnohých kultúr v rôznej podobe. Všetky majú spoločné to, že skupina ľudí chodí po domoch vinšujúc a blahoželajúc k sviatku, za čo často dostávajú odmenu. Na Slovensku a vo väčšine Európy bolo koledovanie pôvodne spojené s ľudovými divadelnými hrami, piesňami a prezliekaním sa za biblické postavy. Inde, napríklad vo Švajčiarsku, skupina prosiacich vinšovníkov informovala o svojom príchode namiesto spevu hlukom a udieraním na rôzne predmety. V Gruzínsku sa chodilo spievať alilo až v noci 24. decembra po ukončení všetkých príprav na oslavy Božieho narodenia. Skupinu troch-štyroch spevákov alilo, „Kristových zvestovateľov“, kedysi tvorili muži, zriedkavejšie ženy a neskôr deti. Niekedy sa speváci prezliekali tak, aby ich ľudia nespoznali. Za vinšovanie sa im odvďačili chlebom, vajíčkami, vínom, peniazmi či inými darmi z domácich zásob. Nechať spevákov odísť bez odmeny sa nesmelo, aby rodinu neprekliali. Spevákov si všetci ctili, lebo sa verilo, že keď príde niekto na Vianoce povinšovať a zaspievať, je to ako keby priniesol do rodiny veľký dar. Speváci chodili celú noc od domu k domu, až kým sa...
... pokračovanie článku v čísle 12/2020. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.