„Vražda je zločin a ten bude potrestaný. V krajine Dostojevského by si to mali dobre pamätať.“ Aj tieto slová zazneli vo verejnom vyhlásení šéfdirigenta Slovenskej filharmónie, DANIELA RAISKINA, krátko po tom, ako sa po ťažkých dňoch neistoty stretol s manželkou, unikajúcou z ostreľovaného Charkova. Pár dní predtým sa rodák z Petrohradu musel vyrovnať s mimoriadnym profesionálnym tlakom: uviesť v bratislavskej Redute Prokofievovo dielo Alexander Nevskij – v zborovom parte vyzývajúce k boju – len niekoľko hodín po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu.
- Program vášho koncertu so Slovenskou filharmóniou 24. februára, v deň začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ste operatívne zmenili. Z kantáty Alexander Nevskij zaznela nakoniec len časť Mŕtve pole. Môžete priblížiť dôvody?
Udalosti posledných týždňov sa pred nami odvíjajú do podoby tragickej katastrofy – brutálnej, zločineckej, nehumánnej a nezmyselnej vojny na Ukrajine. My umelci máme zodpovednosť a možnosť reagovať na akýkoľvek prejav nespravodlivosti a agresie – ukázať, že ich vnímame, že nie sme hluchí, že nám na veciach záleží. V deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu a začalo zabíjať nevinných civilistov, by bolo prejavom totálnej necitlivosti uviesť dielo, ktoré poháňa silná emócia ruského patriotizmu. Z diela sme preto ponechali jedinú časť, ktorá je úprimným prejavom ľútosti a smútku za padlými. Mučivá bolesť matiek, žien a sestier zo straty synov, manželov a bratov, spôsobenej nemilosrdnou vojnovou brutalitou – to je pocit, ktorý sa neviaže ku konkrétnej národnosti, je univerzálny…
- Niektorí návštevníci mohli tento zásah v dramaturgii vnímať ako „obvinenie“ umenia v danej situácii. Môžeme dielo oddeliť od jeho autora, krajiny, z ktorej pochádza či politických postojov, s ktorými je spojené?
Áno, som si toho vedomý, ale nie, netrestáme veľkú hudbu Prokofieva, Šostakoviča, Čajkovského či Musorgského vo všeobecnosti. Je to o citlivosti voči posolstvu konkrétnych umeleckých diel a špeciálne hudby v období vojny a veľkých ľudských tragédií. Hnev tých, čo dnes volajú po plošných zákazoch, akýchsi „lynčoch“ ruskej hudby, sa dá pochopiť. Treba si však uvedomiť, že umelecké dielo za vojnu naozaj nemôže. To však neospravedlňuje tých umelcov, ktorí sa zdráhajú vyjadriť jasný postoj, keď sú bezcitne zabíjaní ľudia.
- Aké ďalšie následky priniesla vojna na Ukrajine pre výkon vašej profesie?
Následky sú zničujúce, a to nielen v mojej profesii. Nezabúdajme však na to, ako sme boli doráňaní pod náporom viac než dva roky trvajúcej pandémie COVID-19, aký to malo devastujúci dosah na koncertný život. Teraz, keď už môžeme opäť naživo verejne koncertovať, musíme využiť známu silu hudby spájať, musíme prehovoriť. Musí zaznieť každý hlas odsudzujúci zločinnú a barbarskú ruskú inváziu na Ukrajine, z koncertných pódií musíme vysielať jasné odsúdenia vojny a vyjadrenia solidarity s odvážnym ukrajinským ľudom.
- Krátko po začiatku invázie bol vyvinutý výrazný tlak zo strany významných operných a koncertných domov či agentúr na Valerija Gergijeva, aby odsúdil ruskú inváziu a prestal vyjadrovať podporu Vladimirovi Putinovi. Viaceré inštitúcie už so slávnym dirigentom prerušili spoluprácu. Je takýto nekompromisný postoj adekvátny?
Vnímam tento nekompromisný postoj ako úplne náležitý a vhodný! Gergiev je známy a otvorený podporovateľ Putina a jeho aktivít, a žiaľ, zoznam významných ruských umelcov, ktorí s ním zdieľajú túto emóciu, je veľmi dlhý. Alexander Puškin poznamenal vo svojej slávnej tragédii Mozart a Salieri, že „génius a zlo sú nezlučiteľné“. Žiaľ, história mu nedáva za pravdu a mňa bolí pri srdci, keď vidím, že práve zástupcovia ruskej kultúry a inteligencie teraz vo veľkom mlčia alebo dokonca otvorene podporujú inváziu. Vyjadrujem uznanie všetkým jednotlivcom a organizáciám po celom svete, ktorí sa dištancujú od spájania s „Putinovými trubadúrmi“ alebo otvorene žiadajú od ruských umelcov jasný postoj.
- Treba však povedať aj to, že tisícky ruských osobností sa zapojili do podpisových akcií odsudzujúcich ruskú inváziu na Ukrajinu, a to aj za cenu možných represálií zo strany súčasného režimu…
To je pravda. Tisícky vedcov, umelcov, lekárov, ktorí podpísali výzvy na protest proti vojne, dnes čelia vysokým pokutám a hrozbe väzenia. Ale občianska odvaha je jedinou cestou, ako zastaviť vojenskú diktatúru!
Pokračovanie článku nájdete v čísle 03/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.