Jedným z prvých veľkých medzinárodných hudobných festivalov, ktoré sa mohli v Európe zrealizovať po obmedzeniach spôsobených pandémiou, bol júnový Martha Argerich Festival – grandiózna hudobná slávnosť v neobarokovej koncertnej sieni Laeiszhalle v Hamburgu. Po minuloročnej vynútenej prestávke sa medzi 19. a 30. 6. uskutočnil už jeho 3. ročník.
Okrem hlavnej aktérky Marthy Argerichovej sa na ňom predstavili viacerí špičkoví i k špičke smerujúci umelci, ktorých 80-ročná klaviristka rôznymi spôsobmi podporuje. Išlo o veľkú umeleckú spoločnosť 60 účinkujúcich, ktorá bola dlhé mesiace umlčaná, ktorá nemohla zdieľať radosť zo svojej profesie s poslucháčmi. V Hamburgu dostali všetci príležitosť stretnúť sa znova s publikom, všetci hrali za neprehnanú, rovnako vysokú gážu. Počas 12 dní odznelo 16 koncertov známych i zriedka hrávaných diel predovšetkým komornej hudobnej literatúry. Do Hamburgu sa tento festival dostal ako pokračovanie dlhoročných letných hudobných stretnutí s výnimočnou klaviristkou Marthou Argerichovou vo švajčiarskom Lugane. Túto nadväznosť možno pripísať šikovnosti Daniela Kühnela, intendanta Hamburských symfonikov. Nárast počtu infekcií mohol zmariť všetky veľkolepé plány. Aj z toho dôvodu bol Argerichovej venovaný festival poistený dvojmo: naplánované boli koncerty naživo a paralelne ich živé prenosy do všetkých kútov sveta. Šťastena podujatiu v Hamburgu priala: vstupenky na koncerty sa do predaja dostali iba pár dní pred začiatkom festivalu. Za prísnych hygienických kontrol sedelo na koncertoch napokon spolu 9 500 návštevníkov. V interiéri i počas trvania koncertov boli všetci vybavení rúškami (inak ako na súčasne prebiehajúcich majstrovstvách Európy vo futbale!). Ak za Marthou Argerichovou putovali fanúšikovia už desaťročia po rôznych kútoch sveta, teraz sa slávna umelkyňa nachádzala 12 dní na jednom mieste, odkiaľ ju živé prenosy sprítomnili všade tam, kde bol o ňu záujem. V západnom svete je pojmom od roku 1965, keď vyhrala Chopinovu súťaž vo Varšave. K jej pohnutému životu a neobyčajnej kariére v koncertných sieňach na celom svete a v nahrávacích štúdiách patrí aj skutočnosť, že hrávať pred verejnosťou sa väčšinou z rôznych dôvodov stránila. Hlavne jej veľká tréma ju ako sólistku urobila vzácnou. V jednej životnej fáze dokonca nepodpisovala pred koncertmi zmluvy, aby z nich mohla bez problémov na poslednú chvíľu vycúvať.
Mimoriadne intenzívne dni hudby v Hamburgu (niekedy aj dva koncerty za sebou v jeden deň) sa vyznačovali predovšetkým nevšednou emocionálnou intenzitou a srdečnou atmosférou. Energiou nabitá osemdesiatnička rozdávala pri klavíri elixír radosti, ktorým infikovala každého okolo seba – umelcov i publikum. Všetkých 12 večerov s ňou a s jej dlhoročnými, preto striebrovlasými priateľmi – majstrami klavíra, huslí, violončela či spevákmi, som strávila ako vďačný konzument technicky perfektne pripraveného streamu. Mám pocit, že som bola vedľa nej, že som dokonca chvíľami zažila viac ako v predposlednom rade obrovskej koncertnej siene. Zvuková a obrazová technika sú zo dňa na deň – aj v „koncertnej sieni“ vlastnej obývačky – kvalitnejšie, dokážu uspokojiť najvyššie nároky na počúvanie, či, lepšie povedané, sledovanie hudby, ako...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 07-08/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.