Slovenská hudba 2/2024
späť na zoznam
-
Autor:
rôzni
-
Médium:
-
ISBN:
1335-2458
-
Rok vydania:
2024
-
Počet strán:
187
Hudba je vyššie zjavenie ako všetka múdrosť a filozofia.“[Musik höhere Offenbarung ist als alle Weisheit und Philosophie.] Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)
Milí čitatelia,zo všetkých známych i neznámych definícií hudby som si ako motto dnešného úvodníka druhého čísla jubilejného 50. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba zvolila výrok Ludwiga van Beethovena, pretože sa dotýka hneď niekoľkých záujmových sfér jedného z príspevkov tohto čísla – hudby, vedenia a filozofie. Po dlhom čase sa totiž na stránkach Slovenskej hudby môžeme stretnúť so štúdiou venovanou hudobnej filozofii.Ak sa obzrieme späť, naprieč historickým vývojom systematík hudobnovedných disciplín, zistíme, že hudobná filozofia predstavuje pomyselnú „Popolušku“ systematiky hudobnej vedy. V novodobých hudobnovedných systematikách sa hudobná filozofia či filozofia hudby ocitá hneď v trojakej pozícii: rad autorov (G. Adler, 1919, H. J. Moser, 1937; C. Dahlhaus, 1971 a i.) si ju vôbec nevšíma a nechápe ju ako samostatnú vednú disciplínu (k nim sa vo svojom Úvode do systematiky hudobnej vedy zaradil aj nestor slovenskej novodobej muzikológie J. Kresánek, 1980); druhá skupina spája hudobnú filozofiu s hudobnou estetikou alebo semiotikou (napríklad A. Wellek, 1948, 1963; W. Wiora, 1961 a ď.) a až tá tretia skupina autorov ju v systematikách uvádza ako samostatnú hudobnovednú disciplínu (napríklad H.-H. Dräger, 1955; či slovenský muzikológ O. Elschek, 1973, 1984). Z definícií hudobnej filozofie z druhej polovice 20. storočia (W. Wiora, H. H. Eggebrecht a ď.) vyplýva, že v tomto období ju už síce viacerí muzikológovia uznávajú ako samostatnú disciplínu, ale ich charakteristiky sa v mnohom prekrývajú s inými disciplínami – a to s určitými okruhmi hudobnej estetiky, sociológie či filozofie umenia. Čo teda hudobná filozofia/filozofia hudby je a je vôbec potrebná? Ako vo svojej publikácii Hudobná veda súčasnosti (1984) Oskár Elschek zdôvodňuje: „V disciplinárnej následnosti za hudobnou estetikou a hudobnou sociológiou je hudobná filozofia syntézou individuálnych (z pohľadu psychologického a estetického) a spoločenských (z pohľadu sociológie) faktorov existencie hudby. Zaoberá sa základným zmyslom hudby pre človeka a spoločnosť.“ Skrátka, hudobná filozofia sa snaží odpovedať na otázky o základných zákonitostiach existencie a vývoja hudby, neopomínajúc pritom jej konkrétne historické, kultúrno-spoločenské a kultúrno-geografické prejavy. Teší nás, že talianska muzikologička Lisa Giombini z Univerzity Roma Tre v Ríme prijala výzvu Slávky Kopčákovej a redakcie Slovenskej hudby a pre druhé číslo Slovenskej hudby pripravila štúdiu Hudobná ontológia: otázky, diskusie a metodologické prístupy, v ktorej sa dotýka základných otázok hudobnej ontológie s cieľom pomenovať hlavné problémové okruhy, identifikovať hlavné zdroje sporov a vysvetliť, prečo má zmysel o tom hovoriť. Myslím si, že jej zamyslenie sa nad tým, čo je to „to“, čo umožní v rôznych variantoch a cover verziách vždy jasne identifikovať Beethovenovu „Für Elise“, vás, milí čitatelia, zaujme a možno do budúcnosti podnieti i ďalšie príspevky či diskusiu o problematike hudobnej filozofie.O tom, že otázky hudobnej filozofie v súčasnosti zaujímajú viacerých hudobných vedcov, estetikov a filozofov, svedčí aj recenzia Slávky Kopčákovej z 1. ročníka medzinárodnej konferencie Európskej platformy pre filozofiu hudby (ENPM), ktorá sa uskutočnila v tomto roku v portugalskom Porte pod názvom Sloboda v hudbe – súčasné výzvy (Freedom in Music – Contemporary Challenges). Na konferencii sa v družnej diskusii zišlo 30 bádateľov nielen z európskych krajín, ale aj zo Spojeného kráľovstva, Izraela a Spojených štátov amerických. Platforma výskumníkov si na konferencii vytýčila smelé ciele – usporadúvať vedecké konferencie (minimálne raz za dva roky), semináre a workshopy v rôznych častiach Európy, realizovať spoločné výskumné projekty a rozšíriť sieť participujúcich a aktívnych členov so záujmom o problematiku hudobnej filozofie. Možno dúfať, že sa niečo z toho zrealizuje aj na Slovensku? Budeme mať na Slovensku viacerých záujemcov o tak málo pertraktovanú muzikologickú problematiku? Zostáva dúfať, že áno a že vám, milí čitatelia, na stránkach Slovenskej hudby prinesieme viaceré príspevky z oblasti hudobnej filozofie. V druhom čísle jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby prinášame aj dve ťažiskové štúdie. Prvou z nich je rozsiahla štúdia Eduard Reményi: Slovenské a české pohľady na uhorského husľového virtuóza z pera Vladimíra Godára, ktorá sa zamerala na tvorbu, aktivity a vplyv maďarského virtuóza Eduarda (Ede) Reményiho v strednej Európe (v Čechách, na Morave a na Slovensku) za vlády Františka Jozefa I. Jeho umelecký vplyv i osobnostný charakter sú v tejto štúdii rekonštruované na základe dobových textov z tlače a osobných spomienok. Druhá štúdia od Juraja Ruttkaya – Bol Anton Hok (1890 – 1974) prvým slovenským tenoristom v Spojených štátoch amerických? – predstavuje portrét umeleckej osobnosti, ktorá je v slovenskej muzikologickej spisbe takmer neznáma. Slovenský tenorista Anton Hok bol aktívny v oblasti hudby aj duchovných služieb. Ako interpret ľudových, umelých a sakrálnych piesní nahral vyše 40 slovenských piesní na gramofónové platne pre vydavateľstvá Victor a Columbia Records. Popri misijnej práci a povolaní baptistického kňaza prednášal, publikoval články a eseje. Anton Hok zastával názor, že kresťanské zhromaždenia majú chváliť Boha zborovým spevom, a tak svoje kázne neprednášal, ale spieval, za čo si vyslúžil prezývku „spievajúci evanjelista“.
Milí čitatelia, dúfam, že sme Vám aj v tomto čísle priniesli zaujímavé témy a pútavé čítanie. Prajem Vám príjemné letné chvíle strávené so Slovenskou hudbou.
Alena Čierna