-
1972 – 1978
Konzervatórium v Ostrave (husle – Josef Sochor)
-
1978 – 1982
Akadémia múzických umení v Prahe (husle – Jiří Tomášek, Josef Vlach)
-
1980
majstrovský kurz Zürich (Nathan Milstein)
-
1981 – 1990
a od 2001 koncertný majster Slovenskej filharmónie
-
1990 – 1999
koncertný majster Orchestra Ensemble Kanazawa, Japonsko
-
od 1995
lektor majstrovských kurzov na Tokyo College of Music
-
1986 – 1990
a od 2001 pedagóg VŠMU
Umelecky spolupracoval s dirigentmi: Aldo Ceccato, János Furst, Hiroyuki Iwaki, Herbert von Karajan, Kenichiro Kobayashi, Zdeněk Košler, Seiji Ozawa, Jean-Francois Paillard, Libor Pešek, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ladislav Slovák. Pôsobil v orchestroch: Slovenský komorný orchester, Capella Istropolitana, Pražskí komorní sólisti, Symfonický orchester Groningen (Holandsko), Century Orchestra Osaka, Japan Virtuozo Orchestra (Japonsko).
Spolupráca s interpretmi: Norbert Heller (pf), Tomáš Nemec (pf), Dana Šašinová (pf), Eisuke Tsuchida (pf), Daniela Varínska (pf), Sachio Yonekawa (pf), Ľudovít Kanta (vc), Jozef Luptáčik (cl), Robert Schubert (cl), Toshiyuki Uzuka (vn), Jean-Pierre Wallez (vn) a i.
Bol členom Bratislavského sláčikového tria (Mikuláš Blaas – vl, Peter Baran – vc), príležitostné účinkoval v klavírnom triu a sláčikovom kvartete. Pravidelne spolupracoval so Slovenskou televíziou, koncertne hral i na violu.
„Pre umelecký profil Pavla Bogacza je typická viacpólovosť hudobných aktivít. Umožňuje mu to vynikajúca nástrojová príprava. Len tak si mohol popri aktívnej orchestrálnej hre udržať vysokú úroveň sólistických ambícií, ktoré realizuje v komornej hre. Keďže ťažisko jeho umeleckej činnosti spočíva na účinkovaní v mnohých orchestrálnych telesách, je prirodzené, že prikladá veľký význam účinkovaniu v Japonsku, kde získal neoceniteľné ansámblové skúsenosti ako koncertný majster aj sólista. Sólistická koncertná aktivita Pavla Bogacza je viazaná na štýlovo pestrý repertoár s výrazným podielom skladieb romantikov a slovenskej tvorby. Kritika oceňuje v jeho hre kvalitnú prípravu, zrelý výrazový prejav, zmysel pre dramatickú výstavbu diel a zreteľnú artikuláciu.“
(Slovník slovenského koncertného umenia II., 2004, s. 46-48.)