-
1954 — 1958
Hudobná škola v Trnave (Miloslav Klán)
-
1958 — 1965
Konzervatórium v Bratislave (violončelo – Gustáv Večerný)
-
1965 — 1970
JAMU v Brne (Bohuš Heran, Karel Krafka)
-
1970 — 1971
JAMU v Brne, ašpirantúra (Karel Krafka)
-
1972 — 1973
postgraduálne štúdium Paríž (André Navarra)
-
1967, 1968
člen Slovenského komorného orchestra
-
1971 – 1976
sólista vo francúzskom telese Ensemble instrumental Andrée Colson, Langeais
-
1976 – 1985
člen súboru Trio Istropolitanum
-
1984 a 1985
koncertný majster v Štátnom komornom orchestri Žilina
-
od 1986
člen Symfonického orchestra Bilbao v Španielsku (sólista a koncertný majster skupiny violončiel)
-
1975 – 1977
pedagóg súčasne na VŠMU a na Konzervatóriu Kroměříž
-
1977 – 1981
pedagóg na Higher Institut of Music v Kuvajte
-
1990 – 1992
pedagóg na Conservatorio de Ataulfo Argenta v španielskom Santanderi
-
od 1987
riadny profesor sláčikového oddelenia (violončelo, komorná hra) na Conservatorio superior de J. C. Arriaga Bilbao v Španielsku
Richard Vandra začal svoju profesionálnu kariéru v Slovenskom komornom orchestri (1967, 1968), neskôr sa uplatnil ako sólista vo francúzskom telese Ensemble instrumental Andrée Colson, Langeais (1971 – 1976). V období rokov 1976 – 1985 bol členom súboru Trio Istropolitanum, v rokoch 1984 a 1985 pôsobil v Štátnom komornom orchestri Žilina ako pozvaný koncertný majster skupiny violončiel a od roku 1986 bol členom Symfonického orchestra Bilbao v Španielsku (sólista a koncertný majster skupiny violončiel). Ako sólista a komorný hráč účinkoval v Belgicku, Bulharsku, Francúzsku, Holandsku, Juhoslávii, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Švajčiarsku, vo Veľkej Británii, v Kuvajte, Argentíne, Bolívii, Brazílii, na Haiti, v Holandských Antilách, v Hondurase, Kolumbii, Kostarike, na Kube, v Mexiku, Peru, Portoriku, USA a Venezuele.
O bohatej koncertnej aktivite svedčí úctyhodný počet dirigentov, inštrumentalistov a orchestrov, s ktorými Vandra spolupracoval. Z dirigentských osobností spomeňme mená ako Enrique Garcia Asensio, Zdeněk Bílek, Gustáv Brom, Eduard Fischer, Jiří Kout, Ondrej Lenárd, Yves Parmentier, Ján Pragant, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ulrich Schwinn, Ladislav Slovák, Bohdan Warchal a ďalší. Jeho komornými partnermi boli o. i. Günther Beugel, Vladislav Brunner, Christiane Carpentier, Rafael Climent, Ján Figura, Ivan Gajan, Flora Gómez, Pavol Kováč, Rudolf Macudziński, Horacio Parravicini, Ernest Patkoló, Luis Alberto Requejo, Daniela Varínska, Stanislav Zamborský. Spolupracoval s telesami ako SF, orchester Opery SND, SKO, ŠF Košice, ŠKO Žilina, Camerata slovaca, Bratislavský komorný orchester, Československý orchester mladých filharmonikov Praha, Štátna filharmónia Brno, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Komorný orchester Bohuslava Martinů Brno, Orchester Gustava Broma, Ensemble instrumental Andrée Colson, Philharmonisches Staatsorchester Halle, Philharmonisches Kammerorchester Wernigerode, Symfonický orchester rozhlasu a televízie Pleven, Orquesta de camara J. C. Arriaga, Orquesta Sinfónica de Bilbao a i.
Významnú kapitolu Vandrových profesionálnych aktivít tvorila od polovice 70. rokov pedagogická činnosť, ktorej výsledky boli zhodnotené v roku 1992 udelením titulu profesor (superior) na základe kráľovského dekrétu Ministerstva školstva Španielskeho kráľovstva v Madride. Súbežne pôsobil na VŠMU v Bratislave a na Konzervatóriu Kroměříž (1975 – 1977), ďalej na Higher Institut of Music v Kuvajte (1977 – 1981) ako aj na Conservatorio de Ataulfo Argenta v španielskom Santanderi (1990 – 1992). Od roku 1987 bol riadnym profesorom sláčikového oddelenia (violončelo, komorná hra) na Conservatorio superior de J. C. Arriaga Bilbao v Španielsku. Vyučoval tiež na letných medzinárodných interpretačných kurzoch v španielskych mestách: Sevilla (1987), Marbella (1988), Mijas (1989), Burgos, Elda, Algeciras (1990), Burgos, Santander (1991, 1994, 1995, 1998, 1999).