• 1961 – 1967

    Konzervatórium v Bratislave (klavír – Pavla Pokojná)

  • 1967 – 1972

    VŠMU (Rudolf Macudziński)

  • 1972 – 1979

    asistent na VŠMU ako aj na PF UK v Trnave

  • 1979 – 1987

    hosťujúci profesor na Higher Institute of Music v Kuvajte

  • od 1987

    docent na Berufschule für Musik des Bezirkes Schwaben v bavorskom Krumbachu

Po absolvovaní VŠMU bol sólistom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, s ktorým realizoval rad nahrávok pre fonotéku bratislavského rozhlasu. Sólisticky neskôr spolupracoval popri najvýznamnejších slovenských orchestroch i s orchestrami zahraničnými (FOK Praha, Zlínska filharmónia, Oslo Philharmonic, rozhlasové symfonické orchestre v Lipsku, Frankfurte a Stuttgarte, Bergen Philharmonic, New Japan Philharmonic, Yomiuri Symphony Orchestra a i.) pod taktovkou popredných dirigentov slovenských (Ondrej Lenárd, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ladislav Slovák) ako aj zahraničných (Takashi Asahima, Neill Dodd, Mario Klemens, Ken Ichiro Kobayashi, Sir Neville Marriner, Ettore Strata a ď.). Pavol Kováč spolupracoval s mnohými domácimi interpretmi: Jack Martin Händler, Jindřich Pazdera, Jela Špitková, vn, Karol Filipovič, Richard Vandra, vc, Alžbeta Bukovecká, s, Vladislav Brunner, fl, Günther Beugel, cl, v klavírnom duu s manželkou Helenou Kováčovou a tiež so Stanislavom Zamborským a so súbormi ako Slovenské dychové kvinteto a ď. Ako vyhľadávaný komorný hráč sa presadil aj v zahraničí – je dlhoročným partnerom vynikajúceho japonského huslistu Takeshiho Kobayashiho, popredného klarinetistu Günthera Beugela, v Nemecku vystupuje s klaviristom Stephanom Kallerom a so slovenským flautistom Vladislavom Brunnerom žijúcim vo Frankfurte nad Mohanom.

Predstavil sa na významných domácich hudobných festivaloch ako aj na festivaloch v zahraničí (Pražská jar, Wiener Festwochen, Japan Art Festival a i.). Koncertoval v 15 krajinách Európy, na Strednom východe (Kuvajt, Abu Dhabi), v USA, na Kube a viackrát v Japonsku a Španielsku.

"Kritiky vyzdvihujú Kováčovu nezlyhávajúcu, mnohostrannú brilantnú techniku, nadhľad stavebného rozvrhnutia interpretovaných skladieb, vynikajúce rytmické cítenie, tendenciu k poetizujúcemu prístupu. Má vyvinutý zmysel pre drobnokresbu a pre sugestívne tieňovanie dynamického spektra.“ (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 78-80.)

x