Martina Karnoková

Sólovo účinkovala s orchestrami: Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, komorný orchester Musica Iuventa Slovaca, orchester Komornej opery v Bratislave a i. Pravidelne účinkuje so súbormi starej hudby Solamente naturali a Musica aeterna, predstavila sa na festivaloch doma (Nová slovenská hudba, Festival Academica v Trenčíne, Musica Nobilis v Poprade a ď.) i v zahraničí (Budapest Spring Festival v Maďarsku, Kypria International Festival na Cypre, Osobnosti hudobnej scény v Belehrade, Summer Festival Klaus v Rakúsku a i.

„Koncertný profil mladej huslistky, vyznačujúcej sa technickou istotou, širokým výrazovým spektorm naznačuje mnohostranné využitie v rozmanitom repertoári. Má prirodzený sklon k dielam romantikov, v ktorých uplatňuje zmysel pre lyrickú kantilénu i virtuózny lesk. Popritom obľubuje aj „tonálnu“ modernu a v poslednom období inklinuje aj k hudbe starých majstrov, objavujúc v nej nové oblasti nástrojovej interpretácie odlišnej od hry na modernom nástroji. Venuje sa aj tvorbe súčasníkov. Kritika ju považuje za tzv. „klasický typ“ nterpretky, s kultivovanou tónotvorbou, prirodzeným citom pre výstavbu veľkých tematických oblúkov, melódií a s bohatou výrazovou paletou, so zmyslom pre diferencovaný prístup k dielam rozličných štýlových období. V jej interpretačnom natureli sa spája elegantná virtuozita s umeleckou presvedčivosťou, ktoré majú základy v kvalitnom štúdiu i vo vlastnom hľadaní. Napísali o nej: „Plnokrvnosť výrazu, rozlet fantázie, dramatizmus, vášnivosť, neha.“ Hrá na nástroji z dielne českého majstra Antona Esera, pričom vo svojej interpretácii pozoruhodne využíva zaujímavé tmavšiu farbu zvuku tohto inštrumentu." (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 88-90.)