Martina Bernášková

„Už ako poslucháčka Konzervatória upozornila na svoj talent úspechmi v súťažiach a od roku 1987 prijala angažmán v súbore Musica aeterna. Súbor zameraný na interpretáciu starej hudby začal čoskoro hrávať na dobových nástrojoch, respektíve ich kópiách. Vtedy sa začala ako prvá slovenská flautistka orientovať na hru na barokovej priečnej flaute. Tomuto jej smerovaniu poslúžila stáž v Paríži, ktorú absolvovala ako poslucháčka VŠMU a po ukončení VŠMU aj neskoršie štúdiá v Paríži. Umelecky spolupracovala aj s ďalšími ansámblami: Speculum, Baroque consort, Solamente naturali, Collegium Marianum, Antiquarius Consort Praga, Batzdorfer Hofkapelle, Ensemble Inegal.

So súborom Musica aeterna vystupovala ako sólistka v barokových koncertoch a v komorných opusoch svetovej i slovenskej tvorby aj z obdobia klasicizmu. Viacero jej spoluúčinkovaní sa zdokumentovalo aj na CD nosičoch. Špecializácia na barokovú flautu predurčila budovanie jej repertoáru temer výlučne na tvorbu raného, stredného, neskorého baroka a raného klasicizmu. V rokoch spolupráce so súborom Musica aeterna včlenila do repertoáru opusy slovenskej proveniencie, v súčasnosti popri svetových aj diela českých autorov.

 Žije v Ráztokách u Prahy (ČR) a popri pedagogickej činnosti (pôsobí ako pedagóg na Konzervatóriu v Tepliciach) spolupracuje s tamojšími zoskupeniami starej hudby.

 Publicisti už od konzervatoriálnych rokov vyzdvihujú kvalitu jej hry, cit pre správnu voľbu temp, markantnú a zároveň prirodzene vyznievajúcu akcentáciu, precíznosť a súlad všetkých parametrov interpretačných zložiek, cit pre súhru a najmä charizmu vyjadriť dobovú atmosféru predvádzaných skladieb.“

 (In: V. Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia III. Bratislava: Hudobné centrum, 2005, s. 48-50.)